V skutočnosti je kľúčovým hráčom na americkej politickej scéne, bez jej zistení a odporúčaní sa neobíde vari nijaké zásadné rozhodnutie americkej administratívy týkajúce sa zahraničia. Ústredná spravodajská služba alias CIA bola formálne vytvorená 18. septembra 1947, keď do platnosti vstúpil zákon o národnej bezpečnosti.
Po 60 rokoch CIA z ústrania ovplyvňuje zahraničnopolitické kroky USA i vývoj v ďalších štátoch. O tom, čo robí, sa z povahy jej činnosti, ktorou je predovšetkým špionáž a tajné operácie v zahraničí, medzi bežných Američanov nedostane. A keď áno, sú to spravidla nezdary.
Prísne tajné úspechy
Ako napríklad v októbri 1950, keď prezidenta Harryho Trumana uistila, že Čína nevyšle jednotky do Kórey. O šesť dní neskôr vtrhlo na Kórejský polostrov cez milión Číňanov. Neodhadla kolaps Sovietskeho zväzu, nevarovala pred indickými jadrovými testami, nevedela o prípravách teroristických útokov na New York a Washingron v októbri 2001, či mylne predpovedala, že Isak Saddáma Husajna disponuje zbraňami hromadného ničenia.
Úspechy sa prísne taja a na svetlo sa dostávajú väčšinou až po mnohých rokoch, aby zverejnenie neohrozilo „živé“ operácie alebo budúce spravodajské misie. Napriek tomu vošli do známosti niektoré úspechy ako napríklad špionážne programy s využitím lietadiel U-2 a SR-71 alebo antisovietske operácie v Afganistane v polovici 80. rokov minulého storočia - i keď niektorí kritici namietajú, že práve afganské akcie vytvárali živnú pôdu pre terajšie teroristické skupiny. Za úspech sa považuje i rýchla odpoveď CIA na útoky z 11. septembra 2001, ktorá viedla k rozdrveniu talibanského režimu v Afganistane, či rozbitie siete obchodníkov s jadrovým tajomstvom na čele s pakistanským vedcom Abdulom Kádirom Chánom. S CIA sú spájané i kontroverzné kroky ako dosadenie šaha Rézu Páhlavího na iránsky trón v roku 1953 či zvrhnutie čílskeho ľavicového prezidenta Salvadora Allendeho v roku 1971.
Technológia verzus ľudia
Mnoho veteránov CIA namieta, že teraz sa viac pozornosti venuje špionážnym technológiám než špiónom samotným, alebo tomu, čomu profesionáli hovoria HUMINT. Ide o skratku anglického human intelligence, čo v preklade znamená získavanie spravodajských informácií prostredníctvom človeka, ale tiež ľudský rozum.
Technologický dôstojník CIA vo výslužbe Eugene Poteat zastáva stanovisko, že je iba jedným z nástrojov výzvedného arzenálu. „Špionáž má potenciál priviesť vojnu k víťazstvu. Jediné, ako môžete zistiť, o čom nepriateľ uvažuje a čo plánuje, aké má zámery, je prostredníctvom špióna. To nedokážu ani špionážne lietadlá,“ tvrdí.
Bývalý zástupca riaditeľa výzvednej služby John McLaughlin však ponúka k väčšej rozvahe. Hlavne po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 je veľmi dôležité získať správnu rovnováhu medzi činnosťou agentov a technikou.
Nadšenie z čias studenej vojny pominulo
Riaditeľ Medzinárodného múzea špionáže vo Washingtone, bývalý dôstojník CIA Peter Ernest upozorňuje, že v čase studenej vojny bola agentúra v porovnaní s dneškom značne odlišná. „To bola veľmi opojná atmosféra. Boli sme vysoko orientovaní na spravodajské misie. Skutočne sme cítili, že obhajujeme Spojené štáty v prvej línii studenej vojny,“ uviedol na rozhlasovej stanici Hlas Ameriky.
Poklonu CIA zložil i Oleg Kalugin, bývalý generálmajor sovietskej tajnej služby KGB, ktorá v čase existencie ZSSR bola hlavným súperom Američanom na špionážnom poli. KGB nikdy podľa neho nebrala CIA na ľahkú váhu. „V rámci profesionálneho rešpektu sme považovali CIA za rovnocenný náprotivok. Ide o súčasť ruskej spravodajskej a kontrašpionážnej kultúry: nikdy nepodceňuj svojich protivníkov.“
Autor: Jaroslav Richter, čtk
