Bratislava 13. apríla (TASR) - Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením veľkonočného týždňa a sviatkov Veľkej noci. Z hľadiska charakteru obyčajov sa na tento deň viažu najmä ochranné a prosperitné obyčaje, pretože práve vtedy sa skončí 40-dňový veľkonočný pôst. Je to deň svätenia pripravených veľkonočných jedál a ich obradného konzumovania. Na rannú omšu sa nosila svätiť šunka, klobása, huspenina, maslo, syr a soľ, najvýznamnejšie boli vajíčka. V posledných desaťročiach je to aj jemné pečivo a torta v tvare baránka - Baránok boží. Za posvätenie boli odmenou pre kňaza vajíčka alebo peniaze.
Mimoriadny význam v ľudovej kultúre mal návrat z veľkonočnej omše. Kto vraj prvý dobehol domov, tomu vraj dozrela úroda na poli a prvý bol hotový s poľnými prácami. Gazdinej sa odporúčalo trikrát obísť dom s práve posväteným jedlom, aby sa gazdovstvu po celý rok dobre vodilo.
Po príchode domov sa začala slávnostná konzumácia jedál. Slávnostne prestretý veľkonočný stôl pripomínal štedrovečerný. Pestrosť a hojnosť jedál mala zabezpečiť sýtosť všetkých rodinných príslušníkov po celý nasledujúci rok. Dôležitá bola konzumácia prvého vajíčka. To sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby na seba nezabudli a boli súdržní. Odrobinky a zvyšky jedál sa odkladali a dávali napríklad do osiva, odkladali na liečenie. Masťou zo šunky natierali dobytku pysk, aby ich neuštipol had. Kosť z nej alebo vajíčko sa dávalo do prvej brázdy a do prvej jamky pri sadení zemiakov. V minulom storočí bolo zvykom cestou z kostola klásť vajíčka a pečivo na hroby blízkych zosnulých, od ktorých sa podľa povier očakávala pomoc.
Veľkonočná nedeľa bola napríklad na Honte významným dňom pre dospievajúce dievčatá. Prvýkrát prišli do kostola v ozdobnej čelenke - parte, ktorá bola súčasťou sviatočnej úpravy hláv dievčat.
