Brusel 14. septembra (TASR) - Občania Európskej únie sa vo všeobecnosti cítia zdraví a hoci si uvedomujú význam preventívnych zdravotných prehliadok, prevažná väčšina z nich sa prehliadky, ktorá by mohla odhaliť rakovinu hrubého čreva alebo prostaty, nepodrobuje. Vyplýva to z dnes zverejneného prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, zameraného na zdravie občanov EÚ.
Polovica Európanov tvrdí, že ich zdravotný stav je dobrý a ďalšia štvrtina ho označuje za veľmi dobrý. Občania nových členských krajín sa vo všeobecnosti cítia viac chorí než občania starých štátov.
Za zdravých sa najčastejšie označili Íri, kde zdravotný stav považuje za dobrý takmer deväť z desiatich opýtaných. U Slovákov to bolo 68 percent. Na opačnom konci rebríčka sú obyvatelia pobaltských krajín.
Takmer traja z desiatich Európanov priznávajú, že trpia dlhodobými chorobami alebo zdravotnými problémami. Najviac takýchto prípadov je v Grécku a vo Fínsku, tvrdí to aj 31 percent Slovákov.
Štvrtina obyvateľov EÚ sa podrobuje dlhodobej liečbe, pričom vyše tretina z týchto prípadov sa týka vysokého tlaku, nasledujú problémy s pohybovým ústrojenstvom a cukrovka.
Desaťpercentnú hranicu presiahli aj psychické problémy a depresia. Hypertenzia je najmä problémom krajín strednej Európy a Stredomoria. Vyše polovica Bulharov, Rumunov, Slovákov a Grékov, ktorí sa dlhodobo liečia, tak robí z dôvodu vysokého tlaku. Najmenej takýchto problémov majú občania Beneluxu.
Dlhodobú liečbu z dôvodu problémov s pohybovým ústrojenstvom podstupujú najmä Rakúšania, Maďari a Slováci. Krvný tlak si dalo minulý rok skontrolovať 68 percent Slovákov, čo je piaty najvyšší údaj v EÚ, a 40 percent Slovákov sa podrobilo aj testu na cholesterol, čo zodpovedá priemeru únie.
Alergia je najčastejším problémom pre Švédov, kde ju priznáva tretina obyvateľstva. U Slovákov je to 17 percent. Najmenšie problémy s alergiou majú Íri, Španieli a Gréci.
Šesť z desiatich Európanov chodí každoročne na prehliadku k zubárovi, štyria z desiatich k očnému lekárovi, no len 16 percent si dáva skontrolovať sluch.
Zubné prehliadky sú najčastejšie v Holandsku a na Slovensku, kde ich absolvovalo 82 percent obyvateľstva, zatiaľ čo skontrolovať chrup si v roku 2006 dala len tretina Španielov a Rumunov.
Dovedna 38 percent Európanov bolo minulý rok na röntgene, ultrazvuku či inom sonografickom vyšetrení.
Testov, ktorých cieľom je odhaliť rakovinu hrubého čreva alebo prostaty, sa podrobujú najčastejšie Nemci a Rakúšania - dvojnásobne viac než je priemer EÚ. V prípade prostaty tak urobilo sedem percent Slovákov, čo je polovica z únijného priemeru, kým testy na zistenie rakoviny hrubého čreva absolvovalo šesť percent Slovákov, t.j. o dve percentá menej než únijný priemer.
V súvislosti s kontrolami s cieľom odhaliť rakovinu prsníka u žien prieskum ukázal, že 43 percent respondentiek sa podrobilo minulý rok palpačnému vyšetreniu a 31 percent mamografii. Štyri z desiatich žien sa tiež podrobili cytologickým vyšetreniam. Najviac o to dbajú Rakúšanky, najmenej ženy z nových členských krajín, predovšetkým Rumunky.
Dovedna 36 percent Sloveniek bolo minulý rok na mamografii, pričom deväť percent tak urobilo z vlastnej iniciatívy, 55 percent absolvovalo palpačné vyšetrenie a na vyšetrení vaječníkov bolo 46 percent.
Šesť z desiatich Európaniek tvrdí, že nemá dostatok informácií o hormonálnej substitučnej terapii. Najlepšie informované sú Fínky, dostatok informácií má aj 45 percent Sloveniek, čo predstavuje 9. miesto v EÚ.
Na konci rebríčka sú s 18 percentami Španielky. Tejto terapii sa podrobuje desať percent Sloveniek, čo je najviac po Fínsku, Švédsku, Luxembursku, Belgicku a Slovinsku.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) dem
