HELSINKI 14. septembra (SITA/AFP) - Fínsko sa konečne zbavuje nálepky jedného z miest na svete, kde sa dobrovoľne odoberá na druhý svet najviac ľudí. Za posledných 15 rokov poklesla miera samovrážd v krajine o 40 percent. V súčasnej dobre pripadá vo Fínsku ročne na stotisíc ľudí osemnásť samovrážd, čo je rovnaká úroveň ako vo Francúzsku či Rakúsku. Ešte v roku 1990 si podľa štatistík siahlo na život 30 ľudí zo stotisíc. Tento pokles má na svedomí lepšia liečba depresií, no ani experti nevedia vysvetliť, prečo je až taký dramatický. Šéf oddelenia pre duševné zdravie Národného inštitútu verejného zdravia psychiater Jouko Lönnqvist povedal: "Depresiu sa v mnohých prípadoch podarí včas diagnostikovať, predchádzať jej a liečiť ju... Psychologická a sociálna podpora sú dnes na oveľa vyššej úrovni." Fíni si reputáciu národa samovrahov vyslúžili počas obdobia rokov 1965 až 1990, keď zažívali hospodársky a mestský boom. Počas tejto etapy sa miera samovrážd v krajine strojnásobila.
Do roku 1991 bolo Fínsko svetovým lídrom v miere samovrážd mladistvých a čo sa týka ich celkového počtu, bolo v prvej trojke spolu s Novým Zélandom a Islandom. Tvárou v tvár desivým štatistikám fínske úrady výrazne zvýšili objem financií plynúcich do programov duševného zdravia. Od roku 1991 klesla o 30 percent aj miera samovrážd mladých Fínov. Napriek tomu je stále najčastejšou príčinou smrti mladých mužov vo veku 20 až 34 rokov práve samovražda. Človek, ktorý je siahne na život, je muž okolo štyridsiatky, rozvedený a nezamestnaný, alkoholik so zlým zdravotným stavom.
Za najväčší rizikový faktor považujú fínski výskumníci práve alkohol. "Sociálny faktor je prítomný, ale nie je kľúčový," povedal profesor na univerzite v Helsinkách Mauri Marttunen. "Polovica samovrážd súvisí s alkoholom a tretinu samovrážd páchajú osoby, ktoré sú závislé od alkoholu," povedal Lönnqvist. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), množstvo čistého alkoholu, ktoré ročne vypije jeden Fín, dosahuje úroveň desiatich litrov.
Experti zároveň odmietajú myšlienku, že by za vysoký počet ľudí, ktorí si siahnu na život, niesla vinu dlhá pochmúrna zima, keď v severných častiach krajiny nevychádza po celé dni, týždne a mesiace slnko. "Existuje súvislosť medzi tmou a samovraždami, ale nie je to dostatočne vysvetľujúca premenná," povedal Lönnqvist. Experti v tejto súvislosti poukazujú práve na fakt, že v Nórsku, ktoré sa nachádza v rovnakej zemepisnej šírke, je miera samovrážd v porovnaní s Fínskom polovičná.
