Praha. Stretnutie starostov obcí Stredočeského a Plzenského kraja s ministerkou obrany Vlastou Parkanovou a ďalšími úradníkmi a armádnymi expertmi, venované plánovanej výstavbe radarovej základne USA, nedopadlo podľa plánov.
Pozvanie dostalo až 150 zástupcov obcí, ale prišla ich iba približne tretina. A keď úradníci ministerstva odmietli prístup novinárom, okolo 20 starostov stretnutie demonštratívne opustilo.
Ministerka obrany Parkanová zhruba po hodine vydala pokyn, aby novinárov do sály vpustili, a dokonca vysvetľovala, že médiá ani nemali zákaz vstupu.
Neprítomnosť médii prekážala
O opaku však svedčia slová organizátora stretnutia, starostu obce Strašice Jiřího Hahnera, podľa ktorého sa stretnutie konalo bez novinárov na výslovnú žiadosť ministerstva obrany.
Ako spresnil, na túto tému mal s ministerskými úradníkmi pred stretnutím približne päť telefonátov.
Neprítomnosť médií a nečakane prísna kontrola vstupu najviac prekážala starostovi dedinky Trokavec Janovi Neoralovi a poslancovi za ČSSD Josefovi Řihákovi, ktorý je starostom mesta Příbram.
Ich hlavným argumentom, prečo mali byť novinári na stretnutí prítomní, je riziko dezinterpretácie záverov schôdzky.
V minulosti sa totiž objavili správy, že časť starostov obcí v okolí Vojenského výcvikového priestoru (VVP) Jince s radarom súhlasí výmenou za prísľub štátnych investícií do infraštruktúry zanedbaného regiónu.
"Skalných" kritikov radaru to zaskočilo a vinu neskôr zvalili na to, že k novinárom sa dostali skreslené informácie.
Detektor kovov a preukaz starostu
Mnohých na dnes pozvaných zaskočila nielen kontrola detektorom kovov, ale aj povinnosť pri vstupe preukázať sa občianskym preukazom aj preukazom starostu.
Starosta mesta Příbram na margo preukazovania totožnosti a výkonu funkcie konštatoval, že sa mu to ešte nikdy nestalo.
V Česku najhlasnejšie proti radaru vystupujú socialisti a komunisti, ale výhrady má aj časť intelektuálov a umelcov.
Výskumy verejnej mienky opakovane ukázali, že väčšina občanov by chcela o radarovej základni rozhodnúť v referende, ako aj to, že väčšina by hlasovala proti.
Vláda však žiadne referendum nechystá a na budúci rok by mali rozhodnúť iba poslanci a senátori.
Topolánek odmieta "výmenný obchod"
K posunu v pohľade na príchod americkej armády do VVP Jince došlo v auguste, keď po prvý raz od starostov niektorých obcí Plzenského kraja zaznelo, že by sa mohli s plánmi českej vlády a USA na výstavbu radaru zmieriť, ale chceli by pre región finančné kompenzácie a rozvojový program.
Investície do infraštruktúry však nemajú priamo súvisieť s radarom, ale skôr so skutočnosťou, že armádny výcvikový priestor, kam majú Američania namierené, vznikol už v 20. rokoch minulého storočia a odvtedy negatívne poznamenáva rozvoj regiónu.
Premiér Mirek Topolánek tento pre vládu pozitívny signál privítal, ale kategoricky odmietol, že by to mal byť "výmenný obchod".
Paroubek chce spoluúčasť NATO a Ruska na radare
Stredoeurópski politici z ľavej strany politického spektra sformulujú spoločný prístup k americkému plánu na vybudovanie protiraketového štítu v regióne. Vo štvrtok o tom informoval šéf českých sociálnych demokratov Jiří Paroubek.
Znenie deklarácie, ktoré bude výsledkom diskusií medzi slovenským premiérom Robertom Ficom, rakúskym kancelárom Alfredom Gusenbauerom, predsedom poľských sociálnych demokratov Wojciechom Olejniczakom, maďarským ministrom obrany Imrem Szekeresom a lídrom slovinských sociálnych demokratov Borutom Pahorom by malo byť podľa Paroubka známe v piatok.
Paroubek to povedal na spoločnej tlačovej konferencii so svojím nemeckým kolegom Kurtom Beckom. "Návrh deklarácie je hotový... obsah proti americkému protirakerovému systému sformulujú stredoeurópske sociálnodemokratické strany," povedal bývalý český premiér, ktorý nechcel spoločné plány ďalej rozvádzať.
Paroubek požaduje vypísanie referenda o radare a chce, aby sa protiraketový štít dostal pod kontrolu NATO. Aj Fico a rakúski a maďarskí sociálni demokrati americký plán odsúdili. Beck povedal, že USA, Európa, Rusko a ďalšie krajiny by mali spolupracovať na širšom pláne protiraketovej obrany.
Autor: mš
