Olej „Požiar Moskvy z roku 1812“ od Vereščagina je ozaj depresívny obraz. V popredí plamene, nad nimi dym a v pozadí kremeľské veže i kúsok Chrámu Vasilija Blaženého. Nech už požiar pred 195 rokmi založili Francúzi či samotní Rusi, aby sa Francúzov zbavili, výsledkom bola zuhoľnatená Moskva. A porážka slávneho Napoleona.
Ten prišiel do Ruska so 480tisíc vojakmi a odtiahol iba s hŕstkou. Vari s 20tisícmi. Rusi v tlejúcom meste, na hromade popola slávili veľké víťazstvo.
Európa sa na vojnu zjavne dlhšie pripravovala. Francúzsko uzavrelo alianciu s Rakúskom a Pruskom, Rusko podpísalo mier s Tureckom a spojenectvo so Švédmi. Historici sa však dodnes nemôžu dohodnúť, aký bol presne plán Napoleona. Rusi však zjavne stavili na to, čo je ich najväčšou devízou. Obrovské územie, drsné podmienky, a žiadne cesty.
Kritická bitka pri Borodine
Oproti Napoleonovej skoro polmiliónovej armáde Rusko disponovalo iba 320tisíc vojakmi. Keď v júni 1812 Francúzi prekročili Nemen, nevyzeralo to pre Rusov dobre. V bitke o Smolensk 4. augusta stratili 6tisíc vojakov a ustúpili. Cár Alexander I. vymenoval hneď potom na nátlak verejnosti za hlavného veliteľa vojsk legendárneho, ale staručkého Kutuzova. Ten sa vo svojich šesťdesiatich šiestich rokoch vyškriabal na koňa len ťažko a vraj väčšinu vojny prespal. Napriek tomu ju tento vojenský génius vyhral.
Kutuzov zo začiatku pokračoval v ústupe a vťahoval Napoleona stále hlbšie. Zastavil sa až pri obci Borodino, niečo cez sto kilometrov od Moskvy. Tu sa odohrala 25. augusta 1812 jedna z najdôležitejších bitiek tohto obdobia. Obe strany prišli o desaťtisíce vojakov. Francúzi stratili zhruba 23 percent mužov, Rusi 25 percent.
Francúzi pochopili, že bitka pri Borodine znamená totálnu krízu ich koncepcie víťaznej zrážky. Idú však ďalej a sebavedomie im dodáva ústup Kutuzova. Ruský vojvodca sa rozhodol odovzdať Napoleonovi Moskvu, aby zachránil zvyšok svojej armády a mesto potom získal späť, i keď trochu zuhoľnatené.
Neznámy podpaľač
Napoleon pôvodne dúfal, že v teplých moskovských bytoch prečká so svojimi vojakmi krutú ruskú zimu. Lenže ako zistil, Moskva nebola podobná ani Rímu, ani Berlínu či Varšave. Druhého septembra z Poklonnej hory pozeral na pusté mesto a márne pátral, kde sú státisíce obyvateľov. Z takmer 300tisíc ľudí ich zostalo v Moskve iba 10tisíc. Deň potom vzplanuli na mnohých miestach požiare. Zatiaľ si ich nikto nevšímal.
Po Kutuzovovej armáde sa zem zľahla. Napoleon sa zabýval v Kremli a jeho vojaci pustošili mesto. Oheň sa rýchlo šíril. V noci na 8. september zachvátil celú Moskvu. Štyri pätiny domov ľahli popolom.
Nikto nikdy nedokázal s istotou povedať, kto oheň založil. Francúzi tvrdia, že Rusi. Rusi z podpaľačstva obvinili Francúzov. Nakoniec v ruských učebniciach zvíťazila verzia, že mesto zapálili neopatrní francúzski vojaci, ktorí vykrádali byty bohatých mešťanov.
Napoleonova porážka
Priznáva sa, že i Rusi nejakú tú drobnosť na svedomí majú - dali povel na zapálenie skladov s potravinami a vojenských skladov. No bolo sucho a drevená Moskva bola ideálnym prostredím na šírenie plameňov.
Z dobových dokumentov vyplýva, že vedenie mesta malo skutočne v úmysle Moskvu radšej podpáliť, než aby sa dostala do rúk nepriateľa. Dalo dokonca dopredu zničiť pomôcky na hasenie požiarov. Francúzi potom skúšali „hasiť“ delostreleckou paľbou.
Kutuzov vedel, že pokiaľ chcú Francúzi prežiť, musia do zimy Moskvu opustiť. Mal pravdu. Napoleona od porážky už nemohlo zachrániť nič, tak Kremeľ opustil. Podľa historikov nevedel nič o ruskom prostredí a nepochopil ruskú dušu. „Nielen on, ale nikto v Európe nedokázal predpovedať, akého hrdinstva je ruský národ schopný,“ tvrdí ruský historik Tarle.
25. decembra 1812 vydal imperátor Alexander I. manifest, v ktorom zvestoval svojmu ľudu, že nepriateľ je vyhnaný z krajiny. Rusi zvíťazili. A predznamenali tak koniec francúzskeho impéria v Európe.
