Brusel 12. septembra (TASR) -
Slepú uličku, v ktorej sa ocitli rozhovory o federálnej vláde, sa pokúšajú využiť flámski nacionalisti na presadenie svojich záujmov.
Predseda dolnej komory belgického parlamentu Herman Van Rompuy, ktorého belgický kráľ Albert II. poveril úlohou prekonať priepasť medzi flámskymi a valónskymi stranami, pokračuje dnes v technických rokovaniach s flámskymi predstaviteľmi, zatiaľ čo vo štvrtok sú na programe konzultácie s valónskymi zástupcami.
Šéf nacionalistickej strany Flámsky záujem (VB) Filip Dewinter medzitým vyzval poslancov flámskeho parlamentu na vypísanie referenda o nezávislosti Flámska, pretože podľa neho nastal čas, aby Flámsko išlo vlastnou cestou a nasledovalo príklad pokojného rozdelenia Československa.
"V tomto momente to vyzerá tak, že v našej krajine nie je nič možné. Politická kríza trvá už vyše 90 dní. Valóni nechcú akceptovať žiaden návrh flámskej väčšiny, čo znamená, že flámsky parlament a flámska vláda sa budú musieť rozhodnúť sami a mali by vyhlásiť nezávislosť," uviedol Dewinter.
Snahy VB však stroskotali, keďže lídri ostatných strán vo flámskom parlamente na zasadnutí sledovanom s veľkým záujmom zo strany zahraničných médií takýto návrh zamietli. Iniciatíva nacionalistov však priliala olej do ohňa a podľa belgických médií to ukazuje, aký je rozsah politickej krízy.
Na základe výsledkov júnových parlamentných volieb by sa mal stať novým belgickým premiérom líder flámskych kresťanských demokratov Yves Leterme. Ten dostal od kráľa poverenie zostaviť vládu, no nebol úspešný. V Belgicku totiž platí pravidlo, že sesterské politické strany z flámskej a valónskej časti idú spolu do koalície alebo opozície. V novom kabinete by tak mali byť flámski a valónski liberáli a flámski a valónski kresťanskí demokrati. Napriek príslušnosti k rovnakej politickej línii sa však frankofónni a flámski politici nevedia dohodnúť v otázke právomocí pre regióny. Tie majú síce značnú autonómiu, keď kontrolujú dopravu, poľnohospodárstvo, školstvo, či kultúru, no flámski politici na čele s Letermom by chceli tiež decentralizáciu v daňovej oblasti a čiastočne aj v sektore zdravotníctva, rodinnej politiky a pracovného trhu.
Podľa veľkej väčšiny obyvateľov Valónska je terajší rozsah autonómie postačujúci. Viacerí zástancovia spoločného štátu tvrdia, že extrémistické strany chcú zneužiť súčasnú nestabilitu, hoci väčšina Belgičanov po celej krajine bez ohľadu na politickú príslušnosť podporuje jednotu Belgicka.
To vyplýva aj z výsledkov najnovšieho prieskumu, podľa ktorých sa počet stúpencov nezávislosti Flámska v tomto regióne síce zvyšuje, no neprekračuje 40 percent. Vo Valónsku je to len 12 percent. Napriek vyostrujúcemu sa napätiu považuje väčšina analytikov rozdelenie krajiny za nepravdepodobné.
Scenár, keď by prišlo k takejto situácii, analyzujú v týchto dňoch aj belgické médiá. Denník Le Soir prišiel s opisom a dôsledkami rozpadu Československa, pripomína však, že tam bolo iniciátorom rozdelenia chudobnejšie Slovensko, zatiaľ čo v prípade Belgicka sú takéto tendencie silnejšie v bohatšom Flámsku.
Politickí veteráni, ktorí majú z minulosti skúsenosti so zložitými rokovaniami o zostavení koalície v Belgicku považujú úvahy o rozdelení krajiny za zveličené a upozorňujú, že Belgicko sa tým v zahraničí zosmiešňuje. Navyše je podľa nich ľahšie dohodnúť sa na zostavení vlády než na detailoch rozdelenia krajiny.
Jeden z najväčších problémov by predstavoval Brusel. Na jednej strane tvoria väčšinu jeho obyvateľstva Valóni, na druhej strane je to nielen metropola Belgicka, ale aj hlavné mesto Flámska, takže by sa ho žiadna zo strán určite nechcela vzdať.
Šéf flámskych nacionalistov tak podľa belgickej tlače zažil svoju hodinku medzinárodnej slávy, keď sa stal stredobodom pozornosti zahraničných spravodajcov v Bruseli, ktorí na jeho iniciatívu reagovali správami s apokalyptickými titulkami. Jeho výzvy na rozdelenie Belgicka však noviny označili za "one-man-show", pretože sa ocitol sám proti všetkým.
Ak sa teda nepodarí vyjsť zo slepej uličky - a vylúči sa možnosť jednostranného vyhlásenia nezávislosti Flámska - médiá vidia riešenie v návrate belgických občanov k volebným urnám.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) bar
