Brusel. Situácia v Bosne a Hercegovine dospela do bodu, keď sa budú musieť miestni politickí lídri rozhodnúť, ktorým smerom sa bude krajina ďalej uberať. Uviedol to dnes vyslanec medzinárodného spoločenstva v BaH Miroslav Lajčák počas návštevy Bruselu, kde rokoval s vysokým predstaviteľom Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javierom Solanom a komisárom pre rozšírenie Ollim Rehnom.
Hoci politickí predstavitelia oboch entít - moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Srbskej republiky (RS) - zdôrazňujú, že ich cieľom je európska perspektíva pre krajinu, celý integračný proces blokuje ich neschopnosť dohodnúť sa.
Podľa Lajčáka je takmer nemožné dosiahnuť dohodu o čomkoľvek, pretože obe strany majú totálne odlišné predstavy a neexistuje jediná idea, ktorá by zjednotila krajinu. Prvým problémom, ktorý treba vyriešiť, je reforma polície pôsobiacej v súčasnosti na etnickom princípe.
"Je to technická otázka, pretože budúcnosť krajiny nezávisí od toho, akej farby bude uniforma policajtov, ale je to pritom kľúčová otázka, keďže uskutočnenie tejto reformy je podmienkou pre podpísanie Stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA)," pripomenul Lajčák. Nový návrh reformy, ktorý predložil slovenský diplomat, však obidve strany v BaH odmietli.
Situácia je zložitá
"Situácia je pomerne zložitá a povedal by som, že svojim spôsobom sa práve v týchto dňoch BaH nachádza na križovatke, keď bude treba, aby sa rozhodla, či to myslí vážne so svojou európskou integráciou, alebo nie. Ak áno, v tom prípade očakávame, že sa prijme dohoda o reforme polície, následne na to sa podpíše SAA a BaH bude smerovať do EÚ. Ak sa táto dohoda odmietne zo strany lídrov BaH, tak bude nasledovať adekvátne reakcia zo strany EÚ," uviedol Lajčák pre TASR.
Politickým lídrom BaH stanovil na podpísanie policajnej reformy termín do konca septembra. Ak sa tak nestane, Lajčák varuje pred stagnáciou, izoláciou a destabilizáciou krajiny. Ak majú miestni politici záujem o európsku perspektívu, EÚ od nich čaká výsledky, ak nechcú predložiť výsledky, nemajú sa tváriť, že majú záujem, povedal slovenský diplomat. EÚ sa totiž momentálne stavia k Bosne a Hercegovine ako ku krajine, ktorá má proeurópske ciele, no v prípade nedohody na reforme polície bude musieť Brusel zaujať iný postoj.
"V prvom rade to bude predstavovať zastavenie procesu európskej integrácie a to bude mať zo svojej podstaty negatívny dopad na ďalšiu atmosféru a ďalšie procesy v BaH," upozornil Lajčák.
Lajčák pochybuje o sľuboch moslimov a Srbov
Hoci moslimovia aj Srbi v BaH prisľúbili, že budú pokračovať v rokovaniach, Lajčák vyjadril pochybnosti o ich skutočnej zaviazanosti.
"To, čo potrebujeme v tejto chvíli, je dobrá vôľa a na to netreba šesť mesiacov ani dva roky, na to nám naozaj niekoľko týždňov stačí. Teraz je naozaj lopta na tej strane, kde hrajú domáci hráči," myslí si Lajčák.
Súčasne upozorňuje aj na to, že situácia sa odrazí tiež v správe Európskej komisie o pokroku v BaH pripravovanej na november. Je pritom veľmi dôležité, aby BaH držala krok so Srbskom a Čiernou Horou. Ak BaH zmešká túto príležitosť, zostane izolovaná v regióne. Lajčák však dúfa, že sa tak nestane.
"Verím, že budeme mať dohodu a verím, že to bude prvý krok k tomu, aby sa tá situácia začala meniť k lepšiemu," dodal pre TASR slovenský diplomat, ktorý by si želal, aby bol posledným predstaviteľom na svojom terajšom poste.
"Ak budem posledným, bude to znamenať, že sme dosiahli to, čo sme chceli. Ak nebudem posledným, znamená to neúspech pre mňa i pre BaH," uzavrel Lajčák, ktorému Solana i Rehn vyjadrili svoju plnú podporu.