Izraelský premiér Ehud Olmert v pondelok na rokovaní v Jeruzaleme prisľúbil palestínskemu prezidentovi, že židovský štát prepustí pred ramadánom ako gesto dobrej vôle palestínskych väzňov držaných v Izraeli. Uvádza sa to v spoločnom komuniké z vyše 2,5-hodinového rokovania, ktoré po jeho skončení vydal Olmertov úrad.
Išlo o kľúčovú palestínsku požiadavku, o ktorej izraelské diplomatické zdroje ešte pred rokovaním vyhlasovali, že židovský štát ju nemôže splniť.
Olmert navyše splnil aj druhú Abbásovu žiadosť a prisľúbil mu uvoľnenie blokády na palestínskom Západnom brehu Jordánu a zjednodušenie pohybu pre Palestínčanov medzi jednotlivými mestami na Západnom brehu. Aj v tejto otázke boli diplomati z oboch strán ešte pred rokovaním skeptickí.
Výsledky prekvapili, otázne je, čo Olmertove sľuby znamenajú
Abbás s Olmertom sa v pondelok stretli tretí raz v priebehu posledných piatich týždňov a po predchádzajúcich, nie veľmi úspešných pokusoch o oživenie blízkovýchodného mierového procesu, do tohto stretnutia nikto príliš veľké nádeje nevkladal.
Výsledky síce mnohých prekvapili, na druhej strane sa ešte nevie, čo vlastne Olmertove sľuby znamenajú, napríklad koľko palestínskych väzňov je ochotný prepustiť pred ramadánom, ktorý sa začína pravdepodobne už vo štvrtok. Izrael tradične odmieta prepúšťať Palestínčanov, ktorí stáli za teroristickými útokmi alebo za ich prípravou. V izraelských väzniciach sedí momentálne asi 11 000 palestínskych väzňov.
K rýchlej dohode izraelského premiéra aj predsedu palestínskej samosprávy v posledných mesiacoch tlačí aj medzinárodné spoločenstvo a predovšetkým Washington, ktorý na november pripravuje blízkovýchodnú konferenciu na najvyššej úrovni.
Zhodli sa na "dvojštátnom riešení"
Abbás s Olmertom sa v pondelok dohodli aj na zostavení vyjednávacieho tímu, ktorého členovia sa budú snažiť pokročiť v mierovom úsilí pred konferenciou. Zhodli sa na podpore takzvaného "dvojštátneho riešenia", spočívajúceho vo vzniku samostatného palestínskeho štátu a mierovom spolunažívaní takéhoto nového štátu s Izraelom.
Obe strany sa však naďalej výrazne líšia v pohľade na podrobnosti tohto plánu. Viaceré diplomatické zdroje z oboch strán potvrdzujú, že Palestínčania si predstavujú veľmi konkrétnu dohodu s presnými termínmi, zatiaľ čo židovský štát na také niečo nechce pristúpiť a presadzuje dohodu so všeobecnejšími formuláciami.
Abbása s Olmertom zblížili najmä tohtoročné udalosti na palestínskych územiach, kde militantné hnutie Hamás v júni ovládlo Pásmo Gazy. Abbás a jeho hnutiu Fatah tak zostal Západný breh Jordánu, kde aj doteraz dominovali.
Fatah by vo voľbách vyhral
Násilné prevzatie Pásma Gazy Hamásom podľa posledných prieskumov pomáha Abbásovi aj v očiach domáceho publika. Ak by sa na palestínskych územiach teraz konali voľby, Abbásov Fatah by v nich presvedčivo zvíťazil. Abbás by okrem toho vyhral aj v prezidentských voľbách.
Abbásov Fatah by teraz volilo 48 percent, zatiaľ čo Hamás 31 percent Palestínčanov. Oproti júnovému prieskumu si tak Fatah polepšil o päť percent, Hamás si naopak o dve pohoršil. V posledných parlamentných voľbách v januári minulého roka pritom jasne zvíťazil Hamás. V prezidentských voľbách by Abbás získal 59 a vodca Hamásu Ismáíl Haníja len 36 percent hlasov.
Prieskum Palestínskeho strediska pre politiku a výskum verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnili v pondelok v Ramalláhu, sa konal od štvrtka do soboty na vzorke 1270 dospelých Palestínčanov.
