Rabat 8. septembra (TASR) - Nespokojnosť s čiastočnými výsledkami piatkových parlamentných volieb v Maroku dnes vyjadrila islamská Strana spravodlivosti a rozvoja (PJD), za ktorú podľa týchto výsledkov hlasovalo menej voličov než sa všeobecne očakávalo. V tejto súvislosti obvinila vládnuce sekulárne strany z podplácania.
PJD má zatiaľ 41 kresiel v 325-člennom parlamente, pričom konečný počet sa odhaduje na zhruba 54 kresiel. Strana navonok káže toleranciu, podľa kritikov má však v dlhodobom horizonte radikálnu politickú agendu. V uplynulom období mala v zákonodarnom zbore 42 kresiel, pričom v týchto voľbách očakávala, že sa tento počet zdvojnásobí a že sa stane najsilnejšou v parlamente.
"Je to odporné. PJD vyhrala, Maroko však prehralo," vyhlásil Lahsin Daúdi, druhý najvyšší predstaviteľ strany.
Ako ďalej povedal, vládnuce strany pred voľbami "hádzali peniaze" voličom prostredníctvom verejnoprospešných projektov a kupovali si hlasy.
Podľa ministra vnútra Mohameda Benaissu však boli voľby "transparentné" a "čisté".
Oficiálne výsledky poskytnuté ministerstvom vnútra naznačujú rozdelenie hlasov prevažne medzi niekoľko vedúcich strán, pričom lepšie než sa očakávalo dopadla konzervatívne orientovaná Strana nezávislosti (Istiklál), ktorá je členom vládnej koalície.
Z rozhodnutých 31 kresiel má PJD podľa ministerstva šesť a Istiklál sedem. Takýto pomer by znamenal, že bude musieť byť vytvorená koaličná vláda.
Najvyššiu právomoc má kráľ Mohamed VI., ktorý musí do 12. októbra na základe výsledkov piatkových volieb vymenovať premiéra. Ten potom vytvorí vládu.
Vzhľadom na všeobecné rozčarovanie z politiky vládnych strán milióny Maročanov voľby ignorovali. Účasť sa odhaduje na 41 percent - najmenej v doterajšej krátkej demokratickej histórii tejto severoafrickej krajiny.
Voličov trápi predovšetkým nezamestnanosť, korupcia a chudoba, nie náboženské záležitosti. Napriek tomu však voľby vyvolávajú otázky ohľadne rastúceho vplyvu islamu v politike v krajine, ktorá je turistom nakloneným spojencom Spojených štátov.
Z Maroka, považovaného vo všeobecnosti za pilier demokracie v arabskom svete, tiež vzišiel výrazný počet teroristov, vrátane tých, ktorí stáli za útokmi v Madride v roku 2004 či v Casablance v roku 2003.
