BRATISLAVA 7. septembra (SITA) - Predstavitelia 21 krajín, ktorí v Sydney rokujú na summite fóra Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), sa dohodli na znení spoločného komuniké o boji proti klimatickým zmenám. V piatok to povedal zdroj, ktorý je účastníkom vyjednávaní. Dohode predchádzali spory medzi bohatými a rozvíjajúcimi sa krajinami. Dokument, ktorý nie je záväzný, obsahuje želané ciele pri znižovaní energetickej náročnosti, ale zdôrazňuje, že o boji proti klimatickým zmenám sa bude rozhodovať predovšetkým na pôde Organizácie Spojených národov. Komuniké predložia na schválenie lídrom krajín APEC, ktorí sa v Sydney stretnú cez víkend.
Vysokopostavený predstaviteľ krajiny z regiónu juhovýchodnej Ázie, ktorý sa zúčastnil na vyjednávaniach, povedal, že komuniké vyzýva štáty, aby do roku 2030 znížili energetickú náročnosť o 25 percent , ale nejde o vynútiteľný záväzok. "Je to želaný cieľ, nie povinný záväzok," povedal tento zdroj. "Hoci v komuniké sú číselne vyjadrené ciele, APEC nie je zaväzujúca organizácia."
Austrália vnucovala krajinám APEC-u, aby k problematike klimatických zmien prijali prísne komuniké, ktoré by vyzvalo rozvíjajúce sa krajiny na obmedzenie emisií skleníkových plynov. Vyvolalo to však ostrú diskusiu, v rámci ktorej rozvíjajúce sa krajiny na čele s Čínou tvrdili, že nechcú prijať nijaké záväzky. Uviedli, že pozornosť by sa mala sústrediť na konferenciu o klimatických zmenách na Bali v decembri. Konferencia na Bali by mala položiť základy novej dohody, ktorá by vystriedala Kjótsky protokol. Austrália a Spojené štáty hovoria, že Kjótsky protokol je od základu nesprávny, keďže od rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, ako sú Čína a India, nevyžaduje obmedzenie emisií. USA a Austrália tvrdia, že akákoľvek nová dohoda by mala tento nedostatok odstrániť.
Americký prezident George W. Bush sa v piatok v rámci summitu stretol so svojím ruským partnerom Vladimírom Putinom, ale ich hodinová schôdzka nezmiernila napätie medzi oboma krajinami, ktoré vyvolali plány USA rozmiestniť v strednej Európe časti protiraketového systému. Putin, ktorý po hodinovej diskusii s Bushom bol viditeľne v zlej nálade, povedal, že rokovali hlavne o protiraketovej obrane.
Ani jeden z prezidentov nenaznačil, že by zmiernili rozpor, ktorý nastal potom, ako Washington oznámil, že chce v Poľsku a Česku umiestniť protiraketový štít. Putin po schôdzke v Sydney povedal, že odborníci z oboch krajín sa čoskoro opäť stretnú, aby preskúmali ruskú radarovú stanicu v Azerbajdžane, ktorú Moskva ponúka Spojeným štátom ako náhradu za strednú Európu. Rusko tvrdí, že americké plány na umiestnenie protiraketového štítu v Poľsku a Česku narúšajú rovnováhu síl, ale Washington tvrdí, že štít nie je namierený proti Rusku, ale proti hrozbe možných útokov zo strany Iránu alebo Severnej Kórey.
Putin v piatok v Sydney s austrálskym premiérom Johnom Howardom podpísal dohodu o nákupe uránu pre ruské jadrové elektrárne. Austrálska opozícia sa obáva, že urán by sa mohol použiť na vojenské účely alebo by ho Moskva mohla predať ďalším krajinám. Austrálska vláda takéto obavy odmieta. "Akýkoľvek urán predaný do Ruska bude vyvážaný za prísnych bezpečnostných podmienok," povedal Howard.
Americký prezident so svojím juhokórejským kolegom Room Mu Hjonom počas summitu v Sydney rokoval o ponúknutí formálnej mierovej zmluvy Severnej Korei pod podmienkou, že sa krajina vzdá jadrového programu. Plánovaná zmluva by mohla nahradiť dohovor o prímerí uzavretý po kórejskej vojne (1950-1953).
Hlavy štátov Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) pozval americký prezident počas pobytu v Sydney na summit, ktorý chce zorganizovať v Texase. Na summite by sa malo zúčastniť aj Mjanmarsko, a to napriek stále ostrejšej kritike, ktorú Bush adresuje jeho vojenskému režimu. Mjanmarsko by však na summite nemala zastupovať hlava štátu.
