Sarajevo 6. septembra (TASR) - Vyslanec medzinárodného spoločenstva v Bosne, slovenský diplomat Miroslav Lajčák dnes vyzval lídrov etnických komunít, aby odložili svoje spory a konečne sa rozhodli, či chcú krajinu dostať do Európskej únie.
Vo svojom prvom vystúpení pred parlamentom od júlového nástupu do úradu Lajčák vyhlásil, že Moslimovia, Srbi a Chorváti musia napriek rivalite viesť krajinu vpred.
"Vy, politický establišment tento krajiny, ste nedosiahli funkčný konsenzus o tom, čo je strategický cieľ tejto krajiny, čo skutočne chcete dosiahnuť a čo je politicky realistické dosiahnuť," povedal. "Dnes som tu, aby som vám povedal, že musíte urobiť kolektívne rozhodnutie - či chcete integráciu alebo izoláciu."
Bosnianska vojna z rokov 1992-95 sa skončila mierovou dohodou, na základe ktorej sa krajina stala chránencom Západu. Najvyššie právomoci má šéf Úradu vysokého reprezentanta (OHR) a v krajine stále pôsobia zahraniční vojaci.
Lídri oboch bosnianskych entít - moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Srbskej republiky (RS) - tvrdia, že ich cieľom je vstup do EÚ, ich neschopnosť dohodnúť sa na reformách však proces integrácie zabrzdila.
Najväčším sporným bodom zostáva otázka reformy dvoch policajných jednotiek, ktoré pôsobia na etnickom základe. Rokovania trvajú viac ako tri roky, zatiaľ bez dohody. Bosnianski Moslimovia si želajú zjednotenie policajných síl, Srbi trvajú na udržaní vlastnej polície.
Lajčák minulý týždeň predložil nový návrh reformy - upravenú verziu plánu EÚ -, ktorý označil za "najnižšiu možnú spoločnú platformu".
Moslimovia aj Srbi plán - ktorý ešte nebol zverejnený - odmietli, sľúbili však, že budú pokračovať v rokovaniach.
Lajčák povedal, že miestni politici sa mýlia, keď policajnú reformu považujú za šancu na vyriešenie všetkých problémov krajiny jedným ťahom.
"Na prijatie môjho návrhu ... je treba len trochu dobrej vôle a ochotu ku kompromisom," povedal. "Reforma polície je podmienkou Európy. Vstup do EÚ je dobrovoľný čin. Nemôžete nikoho nútiť, aby to urobil, ale ak sa táto krajina rozhodne urobiť to, musí akceptovať pravidlá hry," dodal.
Podľa Lajčáka policajnú reformu treba schváliť do konca septembra, inak "budú múry okolo Bosny a Hercegoviny ešte vyššie".
Zločinci v minulosti justícii unikli tým, že prešli z oblasti jednej jurisdikcie do druhej. V mnohých prípadoch policajti v jednej časti krajiny nemôžu vysielačkami komunikovať s kolegami v druhej entite. Parlament plán reformy prijal v roku 2005, bosnianski Srbi však od neho neskôr ustúpili v strachu zo straty RS. Srbi následne odmietali mnohé snahy o zjednotenie policajných síl, čo viedlo k patovej situácii.
V reakcii na Lajčákov prejav moslimskí ani srbskí lídri nepreukázali ani náznak ochoty ustúpiť.
"Je ilúziou očakávať od nás súhlas s reformou, ktorá by nezachovala políciu Srbskej republiky," povedal bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik.
Jeho hlavný politický rival, moslimský líder Haris Silajdžič, kritizoval Lajčáka za to, že nepovedal, kto je zodpovedný za prieťahy v bosnianskej reforme.
"Politika ustupovania bola celé tie roky problémom medzinárodného spoločenstva," povedal Silajdžič, podľa ktorého Lajčákov plán policajnej reformy zvýhodňuje bosnianskych Srbov.
