HELSINKI 4. septembra (SITA/AP) - Predstavitelia organizácií irackých šiitov a sunnitov sa počas stretnutia vo Fínsku dohodli na mierovom pláne, ktorý má ukončiť konflikty medzi náboženskými skupinami v blízkovýchodnej krajine. Informovali o tom organizátori štvordňových rozhovorov, ktoré sa skončili v pondelok. Stretnutia nemenovaných 16 delegátov znepriatelených skupín prebiehali na tajnom mieste, pričom pri tvorbe návrhov vychádzali z úspešných mierových iniciatív v Južnej Afrike a Severnom Írsku.
"Účastníci sa zaviazali, že sa budú usilovať o vytvorenie pevného rámca pre trvalé zmierenie," uvádza sa v pondelňajšom vyhlásení organizácie Iniciatíva pre krízové riadenie (CMI), ktorá usporiadala rozhovory. Podľa zverejnenej dohody budú účastníci ďalej rokovať o zozname odporúčaní, aby mohli začať mierové rozhovory vrátane nenásilného a demokratického riešenia politických sporov. Odporúčania obsahujú aj odzbrojenie znepriatelených frakcií a vytvorenie nezávislej komisie, ktorá má dohliadať na proces odzbrojovania "overiteľným spôsobom". Dokument nesie názov Helsinská dohoda, z čoho vyplýva, že rozhovory sa zrejme uskutočnili vo fínskom hlavnom meste. Medzi irackými delegátmi sa údajne nachádzali zástupcovia radikálneho šiitského duchovného Muktadu as-Sadra, vodca najväčšieho sunnitského politického zoskupenia Adnán ad-Dulaimí a šiitský predseda zahraničného výboru irackého parlamentu Humám Hammúdí.
Severoírsky protestantský zákonodarca Jeffrey Donaldson, ktorý sa zúčastnil na stretnutiach, dohodu opísal ako "cestovnú mapu" obsahujúcu kľúčové princípy mierového procesu v Severnom Írsku. Donaldson a predstavitelia britskej vlády potvrdili, že v severoírskej delegácii bol aj bývalý veliteľ Írskej republikánskej armády Martin McGuiness, ktorý dnes pôsobí v spoločnej vláde katolíkov a protestantov, a ďalší zástupcovia oboch strán konfliktu. Južnú Afriku zastupovali členovia prvej vlády Nelsona Mandelu po skončení apartheidu.
Dohoda vyzýva všetky strany, aby sa zapojili do procesu zmierenia a prijali výsledky rokovaní pri súčasnom úsilí o "ukončenie medzinárodného a regionálneho zasahovania" do irackých záležitostí. Medzi politickými cieľmi je ústup náboženských a etnických sporov, návrat irackých utečencov a ukončenie pôsobenia zahraničných vojakov na základe "realistického časového plánu". Členov ozbrojených skupín, ktoré "nie sú zaradené medzi teroristické", majú podnecovať k prijatiu "mierových politických prostriedkov" a poskytnúť im posty v štátnej správe.
