Pri úpätí skalnej steny v nórskom Troldhaugene neďaleko Bergenu je vytesaná mohyla. Zdobí ju jednoduchý nápis: Edward a Nina Griegovci. Už 100 rokov tam nikdy nechýbajú čerstvé kvety. Nórsky národ je pyšný na svojho skladateľa, klavírneho virtuóza a dirigenta. Bergenčania zvlášť, tam sa totiž Edward Hagerup Grieg narodil (1843 - 1907).
O tom, že sa drobný, ale talentovaný 15-ročný chlapec stane hudobníkom, rozhodol uznávaný nórsky huslista a rodinný priateľ Ole Bull.
Podarilo sa mu presvedčiť rodičov, aby ho poslali študovať hudbu do Lipska a Kodane. Po skončení pôsobil ako hudobný riaditeľ Symfonického orchestra v Bergene.
Oženil sa so sesternicu
Do Griegovho umeleckého života zasiahla aj pôvabná sestenica, speváčka a klaviristka Nina Hagerupová, jeho celoživotná láska, s ktorou sa roku 1867 oženil.
Na koncerte v Oslo, kde zaspievala jeho piesne, postarala sa o Griegov veľký úspech, ktorý ovplyvnil ich ďalší život.
Nina takmer 40 rokov bola inšpirátorkou a interpretkou jeho piesní. Spolu cestovali a koncertovali krížomkrážom Európou, pričom stále držala ochrannú ruku nad jeho podlomeným zdravím.
V polovici 70. rokov sa Griegovci presťahovali do Troldhaugenu (Kopec škriatkov), neďalekej usadlosti vo viktoriánskom štýle pri Bergene. Keďže Grieg pri komponovaní potreboval ticho, niekoľko metrov od domu v skalnej rokline si zriadil malý domček, do ktorého sa zmestil iba stôl, klavír a stolička.
Tu ho nikto nevyrušoval v práci, navyše mal prekrásny výhľad na more. V tomto prostredí žil 22 rokov a vytvoril svoje najlepšie hudobné diela. Tam sa zakaždým vracal zo zahraničia, tam si liečil dušu i choré telo. Z Troldhaugenu sa odsťahoval iba pár mesiacov pred smrťou do hotela v Christianii (dnešné Oslo).
Ovplyvnený tradícia Nórska
Grieg bol veľkým romantikom, jeho hudba vychádza z národných tradícií Nórska, predovšetkým z nórskej ľudovej hudby.
Napriek tomu, že nevytvoril rozsiahle dielo, napríklad operu alebo symfóniu, aj dnes sa jeho skladby často hrajú, pretože patria do zlatého fondu klasickej hudby.
Nestáva sa často, že hudba sa stane slávnejšia ako dráma, ku ktorej bola vytvorená. Netušil to ani Grieg, ani nórsky dramatik Henrik Ibsen, keď ho požiadal, aby napísal scénickú hudbu k dráme Peer Gynt. Dráma plná fantastických príbehov, ktorá Peer Gynta vykreslila ako uličníka, divocha s nežným srdcom, zbabelca, chvastúňa, sukničkára, lenivého rojka, výmyselníka, klamára i fantastu ho natoľko upútala, že ju zvládol za jednu zimu. Premiéra drámy v nórskej Christianii (Oslo) sa stretla s veľkým úspechom.
Grieg bol natoľko vzrušený, že neprišiel ani na premiéru. Rovnako neprišiel na premiéru svojho slávneho Klavírneho koncertu a mol napriek tomu, že sa na ňom zúčastnila kráľovská rodina. Bol nesmierne hanblivý a často sa podceňoval, keď na jeho koncerte sedeli F. Liszt, P. I. Čajkovskij alebo A. G. Rubinštejn.
Nahranejšie diela
Dráma Peer Gant nebola na svetových scénach taká úspešná ako scénická hudba. Grieg z 22 častí scénickej hudby vybral tie najpôvabnejšie a pospájal ich do dvoch samostatných častí. V tejto podobe získali Orchestrálne suity Peer Gynt svetovú popularitu a patria k Griegovým najhranejším dielam.
Zaujímavá je aj história Griegovej symfónie. Komponoval ju v mladosti a uviedli ju iba päťkrát. Uložená bola v bergenskej knižnici a na jej titulnú stranu autor vlastnou rukou napísal: „Nikdy nehrať! E. G.“ Hudobníci dlho rešpektovali autorovo želanie, napokon predsa len zaznela v Moskve pod taktovkou V. Katajeva.
Napriek Griegovej popularite sa Troldhaugen nestal hneď po jeho smrti múzeom.
Usadlosť najprv udržiavala vdova, ale finančné starosti ju o niekoľko mesiacov prinútili všetko predať. Až roku 1928 tu otvorili múzeum. V salóne s vežou sa aj teraz usporadúvajú koncerty. Urna s popolom, spoločne s popolom manželky, je položená vo výklenku vytesanom do skaly obrátenej smerom k moru.
Muž neobyčajnej elegancie
Peter Iľjič Čajkovskij popísal Griega ako „muža neobyčajnej elegancie, modrých očí, nie príliš vysokého, ale neodolateľne príťažlivého“. Debussy prirovnal jeho harmóniu k „bonbónom naplneným snehom“.
Tým vlastne potvrdil, že svojou hudbou sprostredkoval krásu nórskej krajiny všetkým ľuďom na svete i to, že jeho harmonická originalita je pevne spätá s vlastnou minulosťou, nórskou tradíciou. Suita Lyrická a Holbergova, populárne Nórske tance, Lyrické kusy pre klavír, množstvo upravených nórskych ľudových piesní či Koncert pre klavír a orchester a mol sú prekrásnymi príkladmi. Bol to umelec, ktorého hudba, slová a myšlienky sú stále aktuálne nielen v Nórsku, ale aj vo svete.
