Belehrad 3. septembra (TASR) - Ultranacionalistická Srbská radikálna strana (RSR) požiadala štátnu televíziu o priame prenosy z procesu so svojím lídrom Vojislavom Šešeljom pred haagskym tribunálom OSN, ktoré označila za záležitosť národného záujmu.
Šešelj čelí obvineniam z vraždy a perzekúcie Nesrbov počas vojen s Chorvátmi a bosnianskymi Moslimami z prvej polovice 90. rokov. Proces sa má začať v novembri.
Šešelj pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) dobrovoľne predstúpil vo februári 2003. Vznesené obvinenia odmietol a stále zostáva lídrom SRS, ktorá je takmer desaťročie najsilnejšou samostatnou stranou v krajine.
"Zorganizovali sme petíciu a očakávame podporu viac ako milióna občanov," povedal Aleksandar Vučič, generálny tajomník strany s tým, že vysielanie procesu so Šešeljom je v "národnom záujme".
"Občania Srbska platia koncesionárske poplatky a majú právo žiadať, čo chcú vidieť na (štátnej televízii) RTS," povedal Vučič.
Šešelj pravidelne narúšal predprocesné pojednávania, urážal sudcov a odmietal spolupracovať s poradcami, ktorých mu súd pridelil. Koncom roka 2006 začal protestnú hladovku, ktorou si vybojoval právo viesť vlastnú obhajobu.
Vučič vyhlásil, že ak RTS odmietne vysielať Šešeljov proces, radikáli pristúpia k "rôznym demokratickým mechanizmom" - napríklad vyzvú svojich stúpencov, aby odmietli platiť koncesionárske poplatky vo výške 350 dinárov (asi 150 Sk) mesačne, alebo zorganizujú protestné zhromaždenia.
RTS vysielala začiatok procesu s bývalým prezidentom Slobodanom Miloševičom, ktorý sa začal vo februári 2000, po pár týždňoch však prenosy ukončila. Šešelj bol blízkym spojencom Miloševiča, ktorého režim padol v októbri 2000.
Komentátori v tom čase hovorili, že nové prozápadné vedenie krajiny má obavy, že nespútané vystupovanie Miloševiča pred ICTY by mohlo zvýšiť jeho popularitu.
Miloševič zomrel v marci 2006, pár mesiacov pred očakávaným vynesením verdiktu. Exprezident čelil 66 bodom obvinení v troch žalobách vznesených v súvislosti s vojnami v Kosove, Bosne a Chorvátsku. Bosnianska žaloba obsahovala aj obvinenia z genocídy.
