Londýn 12. apríla (TASR) - Aj ochrancovia zvierat môžu v budúcnosti "s čistým svedomím" počúvať diela svetoznámeho skladateľa Johannesa Brahmsa (1833-1897). Tvrdenia, že sa autor nechal inšpirovať "stonaním" umierajúcich mačiek, na ktoré predtým "strieľal" lukom zo svojho viedenského bytu, sa totiž ukázali zrejme definitívne ako vedecky nepodložiteľné. Vyplýva to z informácií dnešného vydania londýnskeho denníka Guardian.
Britský expert Calum MacDonald, špecializujúci sa na život a dielo Johannesa Brahmsa, dospel pri pátraní "po pravde" v tejto kauze k záveru, že celý príbeh je zrejme dôsledkom zlomyseľného ohovárania iného slávneho skladateľa 19. storočia - Richarda Wagnera (1813-1883). Do ríše fabulácie posunul príbeh nezriedka sa objavujúci v publikáciách o mačkách už istý hudobný kritik denníka The New York Times v roku 1893.
MacDonald však navyše pripomenul, že úhyn mačiek obvykle nesprevádzajú žiadne zvuky a že skladateľ by pri údajnom vyťahovaní "obetí" do bytu bol potreboval nereálne dlhú "udicu" vzhľadom na polohu svojho príbytku vysoko nad zemou.
3 le žab
