"Otázka delenia...nikdy nebola agendou trojky a ani ju žiadna zo strán nenadniesla," povedal vyslanec EÚ Wolfgang Ischinger na tlačovej konferencii po prvom kole oddelených rokovaní trojky s delegáciami Belehradu a Prištiny, ktoré sa konali na rakúskom ministerstve zahraničných vecí. Srbskú delegáciu viedol minister zahraničných vecí Vuk Jeremič, kosovskú prezident Fatmir Sejdiu.
Ischinger reagoval na špekulácie médií, ktoré začiatkom augusta sám podporil, keď počas informačných návštevách v Belehrade a Prištine povedal, že trojka podporí akékoľvek riešenie, na ktorom sa dohodnú obe strany sporu.
Srbskí a kosovskoalbánski lídri sa podľa Ischingera zaviazali, že nebudú robiť kroky, ktoré by ohrozili nové rokovania o budúcnosti odštiepeneckej provincie.
Ischinger - v zrejmej reakcii na vyhlásenie kosovského premiéra Agima Cekua, že ak rokovania neuspejú, provincia vyhlási nezávislosť - oznámil, že obe strany na stretnutiach s trojkou diplomatov súhlasili, že "v budúcnosti nebudú robiť žiadne činy ani vyjadrenia, ktoré by mohli ohroziť proces trojky, alebo by boli provokatívne".
Priame rokovania medzi Srbmi a kosovskými Albáncami sa podľa očakávaní začnú "čo najskôr," uviedol Ischinger. Obe strany sú si vedomé, že proces rokovaní o trvalom riešení konfliktu sa musí skončiť do 10. decembra, a že sú potrebné aj priame rokovania, zdôraznil vyslanec EÚ.
Nové rokovanie nemajú veľkú šancu na úspech
Trojka, zložená z Ischingera, Američana Franka Wisnera a Rusa Alexandra Bocana-Charčenka, sa má do 10. decembra predložiť správu o výsledku rokovaní generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi.
Pozorovatelia nedávajú novým rokovaniam, označovaným za posledný pokus o dosiahnutie kompromisného riešenia, prakticky žiadne šance na úspech. Kosovskí Albánci trvajú na nezávislosti, čo však Srbsko rozhodne odmieta.
Kosovský premiér Agim Ceku opätovne potvrdil, že provincia vyhlási nezávislosť jednostranne, ak rozhovory pre nezávislosť "neotvoria cestu".
"Žiadne ďalšie odklady. Nemôžeme si dovoliť pokračovanie neistoty. Potrebujeme rozhodnutie," povedal Ceku tlačovej agentúre Associated Press.
Ako dodal, na rokovaniach bude tlačiť na to, "aby sa nám otvorila cesta pre vyhlásenie nezávislosti". Ak sa tak nestane, "budeme ju musieť vyhlásiť a požiadať medzinárodné spoločenstvo, aby nás uznalo," dodal.
Vo vyhlásení adresovanom trojke Ceku varoval pred rozdelením Kosova po etnických líniách. Napriek naliehaniu na nezávislosť, albánska strana je "odhodlaná budovať fungujúce vzťahy so susedmi. K Srbsku chceme pristupovať ako k rovnocennému partnerovi," uviedol.
Koštunica: Nedovoľte odtrhnutie Kosova
Srbský premiér Vojislav Koštunica však vyzval svet, aby nedovolil odtrhnutie Kosova. "Srbská vláda zruší akýkoľvek akt jednostrannej nezávislosti," varoval Koštunica v Belehrade.
Jeremič varoval pred násilnosťami v čase, keď rokovania vstupujú do "veľmi citlivej etapy".
"Musí tu byť absolútna oddanosť mieru. Násilnosti, alebo hrozby násilnosťami...sú absolútne neprijateľné," povedal šéf srbskej diplomacie.
Srbský minister pre Kosovo Slobodan Samardžič povedal, že Kosovu ponúkol širokú autonómiu, ktorá by mu dala "viac právomocí, ako kedy v histórii malo".
Člen kosovskej delegácie Veton Surroi vyhlásil, že Albánci, ktorí tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie, na nezávislosť čakajú roky a sú čoraz netrpezlivejší. "Nemôžeme nekonečne chodiť z jedného procesu (rokovaní) do ďalšieho. Nehovoríme o minulosti. Hovoríme o budúcnosti," uviedol.
Žiadny pokrok
Predstavitelia konštatovali, že na stretnutiach nedošlo k žiadnemu pokroku k ukončeniu patovej situácie. "Nenastal prelom a nikto z nás prelom ani neočakával," povedal ruský zástupca v trojke.
Americký vyslanec Wisner novinárom povedal, že trojka "pri hľadaní riešenia nenechá kameň na kameni".
Ischinger označil viedenské zasadanie za "konštruktívne a priateľské" a dodal, že rozhovory budú pokračovať v polovici septembra a na okraji septembrového Valného zhromaždenia OSN.
Mocnosti sa na nových rokovaniach dohodli po tom, čo Rusko hrozbou veta v Bezpečnostnej rade OSN v júli zablokovalo návrh rezolúcie, ktorá otvárala cestu k nezávislosti Kosova, spočiatku pod medzinárodným dozorom.
Návrh rezolúcie vypracovali západné krajiny na základe plánu osobitného vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, ktorý po 13 mesiacoch sprostredkovania bezvýsledných rozhovorov medzi Belehradom a Prištinou odporučil v apríli Bezpečnostnej rade nezávislosť Kosova ako jediné životaschopné riešenie.
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhoslávia, ktorými aliancia zasiahla do dvojročného konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu.
