LONDÝN. Hovoria si lovci ponoriek. Ide o mužov a ženy, ktorí sú vycvičení v Británii k odhaľovaniu nepriateľských podmorských plavidiel ukrývajúcich sa v hlbinách svetových oceánov.
Ako špióni v časoch studenej vojny sa títo ľudia pri svojej činnosti opierajú o spojenie najmodernejšej techniky, tvrdého výcviku a intuície. Ich úlohou je zistiť, kde ukryté ponorky sú, kam asi smerujú a ako rýchlo sa pohybujú.
Studená vojna sa možno skončila, ale obchodní súperi sú silnejší, než kedykoľvek predtým. Okrem toho sú mnohé z asi 540 ponoriek operujúcich po svete "potencionálnym nepriateľom". Hrozba je teraz podľa britských dôstojníkov rovnaká ako pred 30 rokmi.
Umocnilo ju nedávne rozhodnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina obnoviť prieskumné lety bombardérov s dlhým doletom v štýle bývalého Sovietskeho zväzu. Západ to považuje za vyhrážky zo strany Moskvy.
Mesiace pod vodou
Lovci ponoriek sú prítomní na 15 britských atómových ponorkách, avšak pracujú aj s vojenským letectvom a s jeho prieskumnými lietadlami Nimrod (na fotografii vľavo). Operátori sonarov sú taktiež na hladinových lodiach a na niektorých vrtuľníkoch.
Práca je namáhavá a čas uteká pomaly. Obzvlášť v ponorkách, ktoré môžu v súčasnosti zostať pod vodou bez vynorenia aj niekoľko mesiacov. Oddeliť zvuky ponoriek s dieselovým motorom, ktoré sú tichšie než atómové ponorky, od zvukového zmätku, ktorý vytvára oceán plný veľrýb, tuleňov, ľadovcov, podmorských zosuvov pôdy a obchodných a ďalších lodí, môže byť únavné.
Briti a ich spojenci sa školia na utajenom mieste
"Hrozba je teraz oveľa rôznorodejšia, než tomu bolo počas studenej vojny," povedal dôstojník Steve Street, ktorý sa podieľa na výcviku špičkových lovcov ponoriek, zvaných aj "sub hunters". "Aj keď od dôb druhej svetovej vojny nebola potopená žiadna britská loď, hrozba ponoriek je stále neuveriteľne závažná," tvrdí Street.
S cieľom tejto hrozbe čeliť vedú britské vojenské námorníctvo a letectvo takzvané kurzy "A", a to v elitnom výcvikovom tábore na prísne stráženom mieste neďaleko Londýna. Sem sa prichádzajú cvičiť skúsení operátori sonaru z Británie, Austrálie, Kanady a ďalších spojeneckých krajín.
Mesačný kurz, prezývaný "Top Gun sonarového sveta", zoznamuje vždy dvadsiatku osôb s najnovšími technológiami používanými na odhaľovanie ponoriek uprostred kakofónie podmorského sveta a obchodnej lodnej dopravy.
Na pomoc grafy sonarových záznamov a vlastné uši
Uchádzači sa pomocou grafov sonarových záznamov a počúvaním zvuku z mikrofónu pod hladinou učia rozlišovať nákladné lode od rybárskych, zvuk veľrýb od zvuku tuleňov, škripot ľadovej triešte od pišťania ľadovcov. Spomedzi týchto zvukov je pre nich však najhlavnejšie vedieť rozoznať zvuk hukot ponoriek.
Sonarový obraz ruskej ponorky, ktorá sa potopila pri švédskych brehoch počas druhej svetovej vojny.
Dobre trénované ucho dokáže rýchlo určiť nielen typ ponorky, ale aj rýchlosť a miesto, kam smeruje. Najlepší odborník je schopný poznať potencionálne nebezpečnú ponorku podľa jej špecifickej akustickej stopy.
„Voláme to čierna mágia. Je to hra na mačku a myš. Človek si v hlave vybuduje databázu zvukov, až napokon dokáže rozoznať takmer všetky," hovorí jeden z vyučujúcich kurzu Richard Horsburgh, ktorý slúžil 25 rokov ako sonarový špecialista vo vojenskom námorníctve na lodiach a ponorkách.
Vľavo: Britská jadrová ponorka HMS Astute počas montáže v hale BAE Systems, vpravo hotový model
Irán má ponorku od Rusov
„Keď som bol v ponorkách počas studenej vojny, trvala každá prieskumná plavby v oceáne niekoľko týždňov. Zbierali sme čo najviac akustických informácií a potom sme sa vyparili," spomína dôstojník.
Predstavitelia kurzu odmietli upresniť, kto je po ukončení studenej vojny podľa nich zdrojom nebezpečenstva. Avšak hlavné veľmoci ako Rusko a Čína predali v poslednej dobe niekoľko ponoriek rôznym krajinám, napríklad Venezuele a Iránu. Rusko má okolo 70 ponoriek a kým počet ich prieskumných misií od polovice 80. rokov prudko klesol, v posledných rokoch podľa západných odborníkov opäť stúpol.
Autor: zh
