Tirana 12. apríla (TASR) - Vedúci predstavitelia gréckej menšiny v Albánsku vyzvali svoju komunitu na bojkotovanie sčítania obyvateľstva, ktoré začalo 1. apríla. Ako dôvod uvádzajú skutočnosť, že dotazníky neobsahujú otázky o etnickej príslušnosti a náboženskom vyznaní.
Albánska vláda v stredu prisľúbila, že tak podrobné otázky môžu byť v ďalších populačných prieskumoch a vyzvala grécku menšinu, aby sa na sčítaní obyvateľstva zúčastnila. "Vláda je pripravená urobiť zlepšenia v neskoršej etape, v súlade s medzinárodnými kritériami," vyhlásil premiér Ilir Meta.
Lídri skupiny Omonia, ktorá zastupuje grécku menšinu v Albánsku, však trvajú na tom, že otázky o etnickom pôvode a vierovyznaní musia byť súčasťou prebiehajúceho sčítania.
"Albánsko od macedónskej vlády požadovalo, aby urobilo cenzus tak, aby (v Tirane) vedeli, koľko Albáncov tam (v Macedónsku) je," povedala pre agentúru AP predstaviteľka Omonie, Zana Bihikuová. "Oni sami (albánska vláda) však odmietajú urobiť rovnakú vec pre menšiny v ich krajine," dodala.
Predstavitelia albánskeho Štatistického úradu, ktorý sčítanie ľudu vykonáva, tvrdia, že cieľom akcie je poskytnúť politikom spoľahlivé a aktuálne informácie o tom, koľko ľudí v Albánsku žije a ich geografické rozloženie. "Tento cenzus sa koná z demografických a socio-ekonomických dôvodov, s cieľom zistiť presný počet obyvateľov v Albánsku, ako sa im darí a v akých podmienkach žijú," povedal riaditeľ úradu Milva Ikonomi.
Albánska vláda oficiálne nevysvetlila, prečo dotazníky neobsahujú otázky o etnickom pôvode a vierovyznaní respondentov. Ostatné sčítanie obyvateľstva sa v Albánsku konalo ešte za vlády komunistov v apríli 1989. Podľa jeho záverov má Albánsko 3,2 milióna obyvateľov, z toho 1,8 percenta tvoria Gréci. Omonia však tvrdí, že tento počet je oveľa vyšší.
Počas komunistickej vlády mnohí albánski Gréci zmenili svoju národnosť na albánsku v obavách z represálií, ktoré ich mohli označiť za špiónov.
Podľa analytikov neochota albánskej vlády zaradiť do dotazníka otázky o etnickom pôvode a vierovyznaní súvisí s veľkým počtom Albáncov, ktorí odišli za prácou do Grécka, pričom v nádeji na získanie lepšieho zamestnania si zmenili mená a náboženstvo z moslimských na pravoslávne. Títo ľudia by potom boli považovaní za etnických Grékov.
V Grécku momentálne žije asi 500.000 Albáncov. Mnoho z nich tvrdí, že pravoslávne mená im dávajú väčšiu šancu získať dobrú prácu a tak si zabezpečiť lepšie životné podmienky.
Tradičné moslimské mená ako Muharrem, Shefqet, alebo Latif si menia na Sotiri, Aleksi, alebo Dimitri. Tento spôsob zmeny mena v Albánsku uľahčuje korupcia na úradoch, kde nie je problémom získať falošný rodný list.
Spor okolo veľkosti gréckej menšiny v Albánsku často narušil vzťahy medzi Tiranou a Aténami. Podľa Atén v Albánsku žije asi 400.000 Grékov, albánska vláda hovorí o 60.000.
Výsledky sčítania budú oznámené vo februári 2002.
