Belehrad 29. augusta (TASR) - Bez náznaku čo i len najmenšej vyhliadky na úspech sa vo štvrtok vo Viedni začínajú nové rokovania o budúcnosti Kosova, označované za poslednú príležitosť na dosiahnutie kompromisu o odštiepeneckej juhosrbskej provincii.
Kosovskí Albánci po ôsmich rokoch administratívy OSN žiadajú nezávislosť, Srbi trvajú na tom, že región musí zostať súčasťou ich územia.
"Určite nebudeme súhlasiť s návrhom na nezávislosť" Kosova, povedal šéf srbskej diplomacie Vuk Jeremič v predvečer rozhovorov. "Od začiatku otvorene, jasne a jednoznačne hovoríme, že pre nás je to neprijateľné," dodal.
"Nezávislosť je hotová vec," hovorí kosovskoalbánsky líder Hashim Thaci. "Do Viedne nejdeme rokovať o nezávislosti, ale predložiť našu víziu budúcnosti".
Režim bývalého srbského lídra Slobodana Miloševiča urobil z kosovských Albáncov zastrašených obyvateľov druhej kategórie. Tí však siahli po zbraniach, čím vyvolali nevyberané násilnosti zo strany Belehradu.
Brutálny separatistický konflikt z rokov 1998-99 viedol k tomu, že organizácia NATO sa postavila na stranu Albáncov a 78-dňovými náletmi na vtedajšiu Juhosláviu im pomohla k víťazstvu. Od júna 1999 je Kosovo pod správou OSN, mimo kontroly Belehradu.
Srbsko tvrdí, že udelenie nezávislosti Kosovu by bolo porušením medzinárodného práva. Albánci hovoria, že nebudú súčasťou krajiny, ktorá sa ich snažila vyhladiť.
Trojica diplomatov, ktorí sa pokúsia prekonať túto priepasť - Američan Frank Wisner, Rus Alexander Bocan-Charčenko a Nemec Wolfgang Ischinger ako zástupca EÚ - začne pendlovaním medzi delegáciami Belehradu a Prištiny.
Ani srbská, ani kosovská strana nepotrebuje žiadne zahrievacie kolá. S prestávkami rokovali 13 mesiacov za sprostredkovania osobitného vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, ktorý však snahy o dosiahnutie dohody začiatkom roka vzdal ako beznádejné a Bezpečnostnej rade OSN v apríli odporučil, aby Kosovu udelila nezávislosť, spočiatku pod medzinárodným dozorom.
Kosovo v tom čase považovalo nezávislosť na dosah ruky. Kým západné mocnosti pracovali na návrhu rezolúcie OSN, EÚ začala pracovať na misii, ktorá má v Kosove od OSN prevziať rolu garanta.
Na stranu Srbska sa však postavilo Rusko, stály člen BR OSN, ktoré hrozbou veta v júli zablokovalo západný návrh rezolúcie vypracovaný na základe Ahtisaariho návrhu.
Medzičasom sa nadhodila aj možnosť rozdelenia Kosova ako jediného možného kompromisu, obe strany však takéto riešenie vylúčili.
Znamenia pre viedenské rozhovory nie sú priaznivé. Srbská strana hovorí, že ide len o "konzultačné stretnutie" pred skutočnými rokovaniami, ktoré sa "začnú niekedy neskôr". Belehrad do rakúskej metropoly nevysiela najvyšších predstaviteľov.
Podľa Srbska neexistuje šanca, že rozhovory sa skončia do 10. decembra, ako si to želá Západ. Kosovskí Albánci nové kolo rozhovorov označujú za zdržiavaciu taktiku a varujú, že túto hru nebudú hrať dlho.
Kosovský premiér Agim Ceku vyhlasuje, že k vyhláseniu nezávislosti a uznaniu zo strany západných mocností "musí dôjsť okamžite po 10. decembri," keď má tzv. trojka diplomatov predložiť správu o rokovaniach generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi.
Srbský premiér Vojislav Koštunica, ktorého poradcovia nedávno obvinili NATO zo snáh o vytvorenie vlastného štátu v Kosove, v utorok označil Cekuovu hrozbu za "veľmi nebezpečnú".
Bývalý americký ambasádor v Belehrade William Montgomery tvrdí, že akákoľvek nádej na kompromis je márna kvôli "úplne inému vnímaniu" nedávnej histórie zo strany Srbska.
Odchovaní na Miloševičovej propagande, Srbi pripisujú kosovským Albáncom vinu za všetko, čo sa stalo, a svoju krajinu považujú za "nevinnú obeť nenávistných vonkajších síl".
Západ, varuje Montgomery, klame sám seba, keď si namýšľa, že Srbi v roku 2000 zvrhnutím Miloševiča a zvolením Koštunicu zavrhli nacionalistické vojnové štvanie. "Nacionalizmus prekvitá - napriek tomu, že dôkazy o katastrofálnom dedičstve Miloševiča sú všadeprítomné," povedal.
Srbsko sa snaží vraziť klin do 27-člennej EÚ, ktorá má veľké problémy zaujať jednotný postoj v otázke Kosova. Krajiny únie sa zatiaľ dokázali dohodnúť len na tom, že podporia nezávislosť Kosova na základe rezolúcie BR OSN, k čomu však nedošlo.
Niekoľko krajín EÚ, vrátane Slovenska, je z vnútorných dôvodov proti nezávislosti Kosova a v prípade jednostranného vyhlásenia samostatnosti by nový štát pravdepodobne bilaterálne neuznali. Dávajú prednosť riešeniu "zmrazeného konfliktu", ktoré je však podľa analytikov iluzórne.
Kosovskí Albánci vkladajú nádeje do Washingtonu. Americký prezident George W. Bush v júni prisľúbil, že "skôr či neskôr" bude Kosovo nezávislé, bez ohľadu na to, akým spôsobom sa k nezávislosti dostane.
Odstupujúci veliteľ 16-tisícovej mierovej jednotky KFOR v utorok varoval pred "narastajúcou nervozitou" v Kosove a vyhlásil, že jeho vojaci posilnili hliadkovanie a pripravujú plány pre mimoriadne situácie.
Dokonca aj Alexander Bocan-Charčenko - vyslanec Kremľa, ktorý trval na nových rokovaniach - pripúšťa, že rozhovory budú "neuveriteľne náročné" a upozorňuje, že trojka nemá pripravené žiadne riešenia. "Čakáme na to, aby ich našli obe strany," povedal.
