Nový prezident však po zvolení ocenil sekularizmus a prisľúbil neutralitu. Rovnako vyhlásil, že Turecko musí pokročiť s reformami potrebnými pre vstup do Európskej únie.
Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso zablahoželal Gülovi a uviedol, že jeho zvolenie by mohlo posilniť snahy krajiny vstúpiť do únie.
Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan vyhlásil po Gülovom zvolení, že mu v stredu predloží na schválenie zoznam členov nového reformne orientovaného kabinetu. Očakáva sa, že by mal byť zložený z ministrov, ktorí posunú dopredu ekonomické a politické reformy, obzvlášť tie spojené so vstupom do EÚ.
V treťom kole voľby dnes hlasovalo za Güla 339 poslancov v 550-člennom zákonodarnom zbore. V prvých dvoch kolách bola potrebná dvojtretinová väčšina, ktorú nezískal. V rozhodujúcom kole hlasovania vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá má v parlamente 341 kresiel, oveľa ľahšie dosiahla svoj cieľ, keďže na zvolenie jej kandidáta za nástupcu Ahmeta Sezera bola potrebná iba jednoduchá väčšina.
Vďaka víťazstvu sa Gül stal prvou hlavou štátu z islamského politického prostredia, hoci Turecko je krajina so silnými sekularistickými princípmi.
Gülova proislamská minulosť vyvoláva u opozície obavy, že po svojom zvolení ohrozí sekulárny systém štátu.
"Abdullah Gül bol zvolený za 11. prezidenta. Blahoželám mu," oznámil predseda parlamentu Koksal Toptan a poslanci vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) začali tlieskať.
Prvý pokus zvoliť Güla za prezidenta zmarila pred vyše troma mesiacmi sekularistická elita Turecka, vrátane vplyvnej armády. Minulý mesiac to viedlo k predčasným parlamentným voľbám, v ktorých presvedčivo znova zvíťazila Gülova AKP.
Dvaja ďalší kandidáti Sabahattin Cakmakoglu z nacionalistickej strany a Tayfun Icli z malej stredoľavicovej strany získali dnes po 70 a 13 hlasov.
Deň pred voľbami armáda - ktorá od roku 1960 zosadila štyri vlády - dôrazne varovala pred ohrozením sekularizmu.
Generál Yasar Buyukanit, ktorý stojí na čele armády, vydal na webovej stránke tureckých ozbrojených síl vyhlásenie: "Náš národ pozorne sleduje správanie tých separatistov, ktorí nedokážu prijať sekulárnu podstatu Tureckej republiky."
Gül (56) sľúbil zachovanie sekularizmu. Turecký prezident má však právomoc vetovať zákony a Gül nedokázal zmierniť obavy sekularistov, že podpisom schváli akýkoľvek zákon predložený vládou premiéra Recepa Tayyipa Erdogana, jeho blízkeho spojenca, a nebude zohľadňovať oddelenie náboženstva od politiky.
Navyše, Gülova manželka nosí na hlave pokrývku typickú pre moslimky, ktorá je však zakázaná vo vládnych úradoch a v školách. Nosenie islamského odevu je v Turecku obmedzené od 30. rokov minulého storočia, keď prvý prezident krajiny Mustafa Kemal Atatürk zaviedol sekularizmus a reformy v štýle Západu.
