Európska únia by mohla okamžite zmeniť Balkán tým, že by udelila štatút kandidáta na členstvo krajinám, ktoré stále s istotou nevedia, či ich únia skutočne chce. Dnes to vyhlásil srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič.
Nedostatok jasných stimulov zo strany EÚ je prekážkou pre politické a hospodárske reformy, dodal Jeremič účastníkom Slovinského strategického fóra v letovisku Bled.
"Asi 20 miliónov obyvateľov európskeho kontinentu, tu v našom regióne, čaká na signál: ide všetko ďalej ako zvyčajne, alebo budeme vyburcovaní vyhliadkou na nastávajúcu kandidatúru a členstvo?" povedal.
"Ak ide všetko ďalej ako zvyčajne ... budeme mať zvyčajnú politiku prechodných štátov. Keďže budúcnosť nevábi, pravdepodobne zvíťazí minulosť," dodal.
Prístup EÚ podľa kritikov: Primálo cukru
Z krajín západného Balkánu sú Chorvátsko a Macedónsko kandidátmi na členstvo v EÚ. Bosna, Čierna Hora a Albánsko sú potenciálnymi kandidátmi - rovnako ako Srbsko, pokrok ktorého výrazne brzdí nevyriešená otázka štatútu Kosova a skutočnosť, že úrady nezatkli a nevydali do Haagu z vojnových zločinov obžalovaného generála Ratka Mladiča.
EÚ chce, aby sa členmi nakoniec stali všetky, stimuly sa však snaží vyvážiť podmienkami. Podľa niektorých kritikov Brusel používa príliš málo "cukru" a príliš veľa "biča".
"Ak nebudeme mať túto vyhliadku, vyhliadku skorého členstva, potom sa všetko zmení," povedal Jeremič, člen najviac proeurópskej strany v srbskej koaličnej vláde. "Všetky naše ekonomické stimuly sa postavia na hlavu. Ničivá izolácia vízových obmedzení, ktorá nad nami v súčasnosti visí ako hustá hmla, sa rozplynie," dodal.
Ignorácia problémov Kosova je recept na katastrofu
Šéf srbskej diplomacie dnes zároveň vyhlásil, že otázku budúceho štatútu Kosova treba riešiť v inom kontexte, aby sa prekonala stagnácia rokovaní.
"Keď k tejto téme nebudeme pristupovať v širšom kontexte európskej budúcnosti Balkánu, na konci roka budeme v rovnakej situácii ako v júli, to znamená, že nebudeme schopní dospieť ku kompromisnému riešeniu štatútu Kosova," povedal Jeremič.
Ignorovať zložitosť problému a odmietať pálčivé otázky všetkých zúčastnených strán je "receptom na katastrofu," varoval minister. Snahy o jednostranné uznanie nezávislosti Kosova proti vôli demokraticky zvolenej srbskej vlády "nie je dobrá myšlienka," dodal.
Alternatívou je podľa Jeremiča nájsť riešenie štatútu Kosova v kontexte rozširovania EÚ, ktoré nezničí vyhliadky na demokraciu v Srbsku a na západnom Balkáne.
Tadičova strana, Koštunicova strana
Jeremičovu Demokratickú stranu (DS), vedenú prezidentom Borisom Tadičom, vo voľbách ziskami vždy výrazne prekoná ultranacionalistická Srbská radikálna strana (SRS), ktorá využíva imidž Srbska ako pevnosti, ktorá hrdinsky kladie odpor ponižujúcim podmienkam Západu.
Stúpenci srbského premiéra Vojislava Koštunicu - nacionalistu, ktorý tvrdí, že NATO sa snaží v Kosove vytvoriť vlastný štát - varujú, že Srbsko by sa mohlo obrátiť EÚ chrbtom, ak by bolo prinútení vzdať sa Kosova.
Ahtisaari: EÚ nemôže dovoliť, aby sa z Kosova stal nový "zmrazený konflikt"
Európska únia nemôže dovoliť, aby sa Kosovo stalo ďalším "zmrazeným konfliktom" a ešte do konca roka by mala konať na základe návrhu na udelenie nezávislosti pod medzinárodným dozorom. Na fóre v slovinskom Blede to vyhlásil autor plánu Martti Ahtisaari.
"Je najvyšší čas prejsť od fázy riešenia konfliktu ku koncovke," povedal osobitný vyslanec OSN v nedeľu večer. "V opačnom prípade bude pretrvávať patová situácia, ale EÚ si nemôže dovoliť, aby sa z Kosova stal ďalší zmrazený konflikt. Nerobiť nič nie je riešenie," dodal.
"Kosovo je a malo by byť najmä európskou záležitosťou," povedal Ahtisaari a vyzval, aby Európa v nastávajúcich mesiacoch zaujala konzistentný a jednotný postoj.
Šance na srbsko-albánsku dohodu vraj nulové
Jednotlivé členské štáty únie zatiaľ nie sú jednotné v otázke uznávania nového štátu bez rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Tú v júli zablokovalo Rusko hrozbou veta.
Mocnosti sa následne dohodli na novom kole rokovaní medzi Belehradom a Prištinou, ktoré sprostredkuje "trojka" diplomatov z USA, Ruska a EÚ. Prvé nepriame stretnutie srbských a kosovskoalbánskych predstaviteľov sa uskutoční 30. augusta vo Viedni.
Podľa Ahtisaariho, ktorý 13 mesiacov sprostredkoval bezvýsledné rokovania medzi Belehradom a Prištinou, sú však šance na srbsko-albánsku dohodu nulové a riešenie by sa malo realizovať okamžite po tom, čo trojka najneskôr 10. decembra predloží svoju správu generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi.
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili 78-dňové nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu. Kosovskí Albánci trvajú na nezávislosti, čo však Srbsko odmieta a provincii ponúka veľmi širokú autonómiu.
