Ebadiová na tlačovej konferencii, ktorú usporiadala pri príležitosti prvého výročia kampane zameranej na zozbieranie milióna podpisov na podporu ženských práv v islamskom štáte, uviedla, že sa skontaktovala s vysokopostavenou predstaviteľkou OSN pre ľudské práva Louise Arbourovou.
Držiteľka Nobelovej ceny mieru informovala, že za posledných 14 mesiacov bolo zatknutých 50 aktivistov za účasť na protestoch za práva žien a niektorí čelia obvineniam z činnosti narušujúcej bezpečnosť štátu. Ebadiová neuviedla, koľkých aktivistov a aktivistky - a či vôbec - úrady ešte stále zadržiavajú.
Západní diplomati a združenia na ochranu práv tvrdia, že Irán podniká tvrdšie kroky proti opozícii všeobecne, a pravdepodobne tým reaguje na zvýšený medzinárodný nátlak v súvislosti so sporným jadrovým programom, ktorý je podľa presvedčenia Západu zameraný na výrobu bômb.
Islamská republika odmieta obvinenia z diskriminácie žien a bráni sa, že sa drží islamského práva šaríja.
Teherán zvyčajne reaguje opovržlivo na kritiku zo strany akejkoľvek zahraničnej organizácie, vrátane Organizácie Spojených národov (OSN).
"Napísala som list vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a prvýkrát som sa posťažovala. Opísala som situáciu ohľadne práv žien v Iráne a aj naše požiadavky," oznámila Ebadiová, ktorá získala Nobelovu cenu v roku 2003 za prácu v oblasti práv žien a detí.
"Prosím, pošlite do Iránu špeciálneho spravodajcu, aby preskúmal podmienky žien," informovala Ebadiová o obsahu svojho listu adresovanom Arbourovej.
Aktivisti tvrdia, že iránske ženy majú ťažkosti dosiahnuť rozvod. Takisto kritizujú zákony o dedičstve, ktoré sú podľa nich nespravodlivé, a fakt, že svedectvo ženy na súde má polovičnú hodnotu svedectva muža.
Hoci majú ženy právo dostať väčšinu zamestnaní v Iráne, ostáva spoločnosťou s dominanciou mužov. Ženy nemôžu kandidovať na prezidentský úrad ani stať sa sudkyňami, ale v posledných rokoch začali pracovať v policajných a hasičských zboroch.
