Sarajevo 27. augusta (TASR) - Premiér bosnianskej Srbskej republiky (RS) Milorad Dodik v rozhovore pre dnešné vydanie denníka Dnevni avaz vyhlásil, že nemá žiadne obavy z prípadných sankcií zo strany vysokého reprezentanta medzinárodného spoločenstva, slovenského diplomata Miroslava Lajčáka.
Lajčák minulý týždeň Dodika varoval, aby neprovokoval medzinárodné spoločenstvo. Reagoval na Dodikove televízne vyhlásenie, v ktorom RS označil za "trvalú kategóriu", kým celý štát, Bosnu a Hercegovinu, definoval ako "spoločenstvo záujmov".
Dodik vyslovil predpoklad, že varovanie nepochádza priamo od Lajčáka, ale od jeho úradu. "(Lajčák) je na dovolenke, pokiaľ viem, mimo Bosny a Hercegoviny. Neverím, že svoju dovolenku trávi sledovaním našich (bosnianskych) televíznych programov," povedal Dodik.
Lajčák začiatkom júla nastúpil na posty vysokého reprezentanta medzinárodného spoločenstva a osobitného vyslanca EÚ v Bosne. Funkcia vysokého reprezentanta je spojená so širokými právomocami, vrátane právomoci odvolávať verejných činiteľov a rušiť alebo zavádzať zákony.
Medzinárodnému spoločenstvu Dodik vytkol policajné metódy. Časť sa správa ako polícia, ktorá sa skrýva a čaká len na to, že sa niečo stane, aby sa zaktivizovala, povedal.
Dodik zdôraznil, že nemá problém s Bosnou a Hercegovinou vytvorenou na základe daytonskej mierovej dohody z roku 1995, v ktorej má svoje miesto RS. Dodal však, že nemožno považovať za "protidaytonské konanie," keď žiada návrat k "pôvodnej daytonskej dohode".
"Srbskej republike treba vrátiť to, čo jej vtedy bolo sľúbené," povedal Dodik s odkazom na niektoré reformy prijaté po mierovej zmluve. V rámci reforiem RS odovzdala niektoré kompetencie, napríklad vo vojenských záležitostiach - centrálnym inštitúciám.
Súčasná situácia podľa Dodika pripomína časy bývalej Juhoslávie, keď boli slovné prehrešky prísne trestané. Po takýchto represiách teraz siaha aj medzinárodná spoločenstvo, dodal.
"Naďalej si myslím, že Srbská republika je stála a nespochybniteľná. Ako bude vyzerať, a ako bude vyzerať jej budúcnosť, závisí výlučne od ľudí v Srbskej republike. Niektorým sa to možno nepáči, ale je to tak," vyhlásil Dodik.
Svoj dočasný odchod s procesu reformy policajných síl Dodik zdôvodnil tým, že sa nechce zúčastňovať na zasadaniach, ktoré nič neprinesú.
"Keď prídu šance na kompromis, do rozhovorov sa zapojím," povedal Dodik, ktorého na rokovaniach o policajnej reforme zastupuje stranícky kolega Nebojša Radmanovič, srbský člen kolektívneho prezídia Bosny.
Medzinárodné spoločenstvo sa už dlho snaží presadiť reformu bosnianskej ústavy, ktorou sa má zjednodušiť príliš komplikované, nepružné a nákladné administratívne usporiadanie krajiny. Výsledkom by malo byť hlavne posilnenie centrálnych štruktúr. Minulý rok sa medzi zástupcami troch hlavných národov podarilo reformu dohodnúť, tá však stroskotala v parlamente. Nové rokovania sa majú uskutočniť na jeseň. Snahou je aj zjednotenie policajných síl oboch entít pod jedno velenie.
Bosna je po vojne z rokov 1992-95 rozdelená na dve vysoko autonómne entity - Srbskú republiku (RS) a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH). Takéto usporiadanie malo krajine zaistiť stabilitu, v súčasnosti je však považované za prekonané a za prekážku pre ďalší rozvoj krajiny.
Kým moslimskí lídri tvrdia, že RS vznikla ako výsledok vojnovej genocídy a žiadajú jej zrušenie, bosnianski Srbi trvajú na jej zachovaní a minulý rok pohrozili vyhlásením referenda o nezávislosti v prípade spochybňovania práva na existenciu RS. Zástupcovia bosnianskych Chorvátov sa v ostatnom čase opäť hlasnejšie začali vyslovovať za to, aby mali vlastnú entitu, respektíve za nové rozčlenenie krajiny na viacero multietnických celkov.
