Rusko možno zváži rozmiestnenie nových nukleárnych zariadení v Bielorusku ako reakciu na plán USA prevádzkovať protiraketový štít vo východnej Európe. Uviedol to dnes ruský veľvyslanec v Minsku Alexander Surikov.
Bývalá sovietska republika na čele s prezidentom Alexandrom Lukašenkom je Západom obviňovaná z potláčania základných práv.
Bielorusko plánovalo od polovice 90. rokov určitú formu integrácie s Ruskom, hoci návrhy vytvoriť "jednotný štát" sa pribrzdili, keďže vzájomné vzťahy v posledných rokoch ochladli, čiastočne pre nárast cien za ruskú energiu.
Lukašenko, útočný odporca americkej zahraničnej politiky, pravidelne vyhlasuje, že podnikne odvetné opatrenia po dohode s Kremľom proti plánovanému štítu.
"Závisí to od úrovne nášho politického zjednotenia," vyhlásil Surikov pre tlačovú agentúru Interfax. "Závisí to tiež od názorov odborníkov, diplomatov a armády. Je to potrebné a možné, kedy a ako? Vediem už rozhovory o miestach v súvislosti s jadrovými zbraňami," dodal veľvyslanec.
Rusko skritizovalo plán USA rozmiestniť časti svojho protiraketového štítu na území štátov bývalej Varšavskej zmluvy - v Poľsku a Českej republike - a vyhrážalo sa, že zameria na Európu svoje vlastné rakety.
Prezident Vladimir Putin však namiesto tohto navrhol kolektívny raketový štít, na ktorom by sa mohli zúčastňovať Rusko a európske krajiny spolu s USA.
Washington tvrdí, že úlohou štítu je ochrana proti útokom takzvaných "darebáckych štátov" ako Irán a Severná Kórea, ale Moskva pokladá raketový systém za hrozbu.
