Mandarínska čínština, ktorá patrí vďaka takmer miliarde ľudí s týmto materským jazykom k najpoužívanejším jazykom na svete, posilňuje svoju pozíciu aj na medzinárodnej scéne.
Túto štandardizovanú podobu čínštiny podľa časopisu Newsweek študuje v súčasnosti takmer 40 miliónov cudzincov. Oproti najrozšírenejšiemu jazyku medzinárodnej komunikácie - angličtine - ktorú ako cudzí jazyk používa okolo 600 miliónov ľudí zatiaľ mandarínska čínština (bežne nazývaná čínština alebo všeobecná čínština) nemá šancu. To sa však môže rýchlo zmeniť. Podľa Pekingu sa má počet zahraničných študentov čínštiny do troch rokov zvýšiť na 100 miliónov.
Jazyk nielen pre excentrikov Čínština podľa jazykovedcov patrí k veľmi ťažkým jazykom. Ide totiž o jazyk tónový, kde zmena výšky hlasu mení význam slova. Zahraniční študenti najmä zo Západu majú problémy aj so znakovým písmom. K veľmi dobrému zvládnutiu jazyka je podľa odborníkov treba vedieť od troch do štyroch tisícov znakov.
Ľudia po celom svete si však už pomaly zvykajú, že učiť sa čínsky už nie je len excentrickým výstrelkom úzkej skupiny ľudí, ale že aspoň čiastočná znalosť tohto jazyka sa v mnohých krajinách stáva ak nie nutnosťou, tak aspoň veľkou výhodou.
VIDEO: Prvá lekcia kurzu čínštiny
V obchode nepostrádateľná Čína je novou ekonomickou veľmocou a zvládnutie jej jazyka uľahčí komunikáciu s čínskymi obchodníkmi i bohatými turistami. Za pomaly nepostrádateľnú je čínština považovaná v ázijských podnikateľských kruhoch, najmä v Thajsku, Kórei či Indonézii. Jej štúdium sa však rozmáha aj v USA a v menšej miere aj v Európe.
V americkom Senáte nedávno padol návrh na dotáciu programov na výučbu čínštiny vo výške 1,3 miliardy dolárov. S výučbou čínštiny začínajú niektorí Američania už v predškolskom veku. Ministerstvo školstva USA oznámilo, že do roku 2010 bude v krajine študovať mandarínsku čínštinu do päť percent študentov všetkých vekových kategórií.
Čína vysiela svojich učiteľov do sveta
Peking si svoj vplyv dobre uvedomuje. Pri svojich diplomatických zastúpeniach v zahraničí mohutne dotuje Konfúciov inštitút, ktorý je obdobou kultúrnych a jazykových centier, akými sú napríklad Goetheho inštitút či Britská rada. Čínske ministerstvo školstva nedávno zverejnilo svoje plány, podľa ktorých by malo do roku 2010 vo svete vyrásť okolo 150 takýchto inštitútov. Okrem toho vláda vysiela tisícky čínskych lektorov na univerzity po celom svete. Podľa Pekingu sa čínština už dnes vyučuje na 2500 univerzitách vo viac než 100 krajinách.
Štúdium čínštiny sa v poslednej dobe rozmáha aj v Európe, predovšetkým v Británii, Nemecku, Francúzsku, Rusku ale aj v Taliansku. Podľa informácií Európskej komisie napríklad Francúzsko zaradilo voliteľnú čínštinu tiež do osnov stredných škôl. Čínska vláda v snahe prilákať európskych študentov sľúbila, že s platnosťou od tohto roku poskytne každoročne stovke študentov z EÚ päťročné štipendium na štúdium čínštiny.
VIDEO: Ako povedať dievčaťu po čínsky, že je pekná
Čínština sa rozmáha aj na Slovensku a v Česku
Zvýšený záujem o čínštinu prejavili podľa českých vzdelávacích inštitúcií tiež Česi. Jazykové školy preto zaraďujú do svojej ponuky skupinovú a individuálnu výučbu. Podľa riaditeľky jednej pražskej jazykovej školy tvoria hlavnú časť študentov ľudia, ktorí čínštinu potrebujú kvôli kariére.
Na Slovensku bol Konfúciov inštitút otvorený tento rok v máji na Technickej univerzite v Bratislave. Aktivitou inštitútu je aj profesionálna príprava učiteľov čínskeho jazyka, ktorí budú vyučovať čínštinu na slovenských školách ako cudzí jazyk.
Banskoštiavnické Gymnázium Andreja Kmeťa organizovalo tieto letné prázdniny dvojtýždenný intenzívny kurz čínštiny.
Tento jazyk na Slovensku vyučuje pár súkromných spoločností, jedna jazyková škola a jedna základná škola v Bratislave a na univerzitnej úrovni učí sinológiu Filozofická fakulta Univerzity Komenského . V školskom roku 2006/2007 tu študovalo 40 študentov, z toho 20 prvákov a 20 tretiakov. Odbor počas jeho existencie zavŕšilo zhruba štyridsať ľudí. Ide zároveň o počet ľudí, ktorí sú na Slovensku schopní čínštinu kvalitne tlmočiť a prekladať, tvrdí šéfka Katedry jazykov a kultúr krajín Východnej Ázie FF UK Jana Benická.
Súkromné štúdium čínštiny v spoločnosti čínskeho lektora vyjde v Bratislave na 3600 korún za dva mesiace, v Košiciach ponúka súkromná spoločnosť jednu vyučovaciu hodinu za 750 korún. Kurz podľa majiteľov absolvuje ročne do desať osôb. Niektoré slovenské firmy sprostredkúvajú výučbu na medzinárodných jazykových školách v Číne . Rok štúdia v Pekingu alebo Šanghaji stojí zhruba osemtisíc dolárov.
Ministerstvo školstva zatiaľ neuvažuje o zavedení čínštiny na slovenských školách. Výučbu tohto jazyka rezort podporí v prípade potreby a záujmu prostredníctvom štátnych jazykových škôl.
Sinológovia sa na rozmach čínštiny pozerajú skepticky Medzinárodnú expanziu čínštiny a snahu Pekingu, aby sa z tohto jazyka stala nová „lingua franca" (nadregionálny dorozumievací jazyk) súčasnosti však mnohí sinológovia prijímajú skepticky. Tvrdia, že ide o príliš zložitý jazyk a že náklady vynaložené na jeho výučbou by sa hlavne na Západe dali využiť efektívnejšie.
Napríklad česká sinologička Olga Lomová z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej tvrdí, že kultúrne rozdiely vytvorené „odlišnou tradíciou a modelom sveta budovaného čínskou komunistickou ideológiou" zabraňujú tomu, aby sa čínština stala skutočne bežným prostriedkom dorozumievania sa v masovom meradle.
Problémy majú aj angličtinári Otázkou samozrejme zostáva, či tento pohľad na problematiku nie je len pohľadom „západného" študenta a učiteľa. Podľa amerických vedcov totiž čínski študenti angličtiny čelia problémom (aj keď iného druhu) porovnateľným s tými, s ktorými sa stretávajú západní študenti pri štúdiu čínštiny.
Na rozdiel od západného študenta, pre ktorého je najzložitejšie pochopiť výslovnosť a naučiť sa znakové písmo, je pre Číňana komplikované pochopiť gramatiku angličtiny, predovšetkým systém slovesných časov a niektoré ďalšie skladbové a morfologické javy.
Čínski študenti však majú podľa amerického jazykovedca C. F. Greena predovšetkým problémy s „vypichnutím" podstaty informácie, ktorú chcú povedať v angličtine. Namiesto jasného záveru, ku ktorého formulácii ho vedie západná spoločnosť, respektíve jej školstvo, sa vraj Číňania vo svojich písomných prejavoch v angličtine zaoberajú okrajovými a doplňujúcimi informáciami, ktoré sú v očiach Európana či Američana až druhoradé.
Cez jazyk ku kultúre V tejto súvislosti sa mnohí vedci odvolávajú na tzv. Sapir-Whorfovu teóriu, podľa ktorej je poňatie reálneho sveta vystavené na jazykových zvyklostiach konkrétneho národa alebo komunity, ktoré potom predurčujú určitý spôsob výkladu reality. To znamená, že materský jazyk človeka určuje jeho chápanie skutočnosti a sťažuje mu pochopenie nielen reči, ale aj kultúry príslušníka iného národa.
Aj napriek týmto problémom, ktoré v posledných desaťročiach čiastočne vyrovnáva globalizácia, sú doposiaľ čínski študenti vzhľadom na pretrvávajúci obrovský vplyv anglosaského sveta viac motivovaní učiť sa anglicky, než anglicky hovoriaci učiť sa čínsky.
V Číne študuje v súčasnosti angličtinu okolo 175 miliónov obyvateľov. Či sa tento trend v budúcnosti obráti, sa ešte len uvidí.
Autor: zh, čtk
