Prezident dodal, že USA sa nemusia obávať európskych snáh o vytvorenie vlastnej obrany a vyzval na racionalizáciu existujúcich zbrojných programov v rozkúskovanom zbrojnom priemysle EÚ s obratom 200 miliárd eur.
"Nemôžeme pokračovať v tom, že štyri krajiny platia za bezpečnosť ostatných," povedal Sarkozy v zahraničnopolitickom prejave pred francúzskymi veľvyslancami.
Francúzsky vojenský rozpočet je v Európe druhý najvyšší po Británii. Podľa Európskej obrannej agentúry (EDA) štyri najväčšie európske ekonomiky - Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko - sa podieľajú 75 percentami na európskych obranných výdavkoch. Ale na rozdiel od Nemecka a Talianska, Británia a Francúzsko míňajú na obranu viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu, čo je úroveň stanovená NATO.
"Čeliac stále novým krízam, (v Európe) neexistuje prebytok, ale je nedostatok (obranných) kapacít," povedal Sarkozy. "Bol by som rád, keby Európania prevzali plnú rolu a zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a za bezpečnosť sveta. To znamená, že musíme zlepšiť naše plánovanie a operačné kapacity a novými programami a racionalizáciou existujúcich vyvinúť európsky zbrojný priemysel," dodal.
V nedávnej predvolebnej kampani Sarkozy sľúbil, že francúzske zbrojné výdavky udrží na dvoch percentách HDP a bude pokračovať v nákladných plánoch na transportné lietadlo.
Vojenskí analytici existenciu vzájomne sa prekrývajúcich projektov v Európe pripisujú tomu, že Francúzsko a iné krajiny sa odmietajú deliť o citlivé projekty, ktoré garantujú tisícky pracovných miest.
Sarkozy sa v prejave snažil ubezpečiť USA, že snahy EÚ o zvýšenie obranných kapacít majú dopĺňať, nie súperiť s NATO. "Nemá zmysel stavať proti sebe EÚ a NATO, lebo potrebujeme obe," povedal.
Prezident uviedol, že Francúzsko bude počas svojho budúcoročného predsedníctva v EÚ tlačiť na prijatie európskej bezpečnostnej stratégie.
Francúzsko tradične zdôrazňuje význam posilňovania obranných kapacít EÚ. Niektorí spojenci z NATO krajinu podozrievajú, že 26-člennú alianciu brzdí v snahách o vytvorenie svojej vlastnej roly po skončení studenej vojny.
Mnohí francúzski komentátori však tvrdia, že Sarkozy - ktorý sa sám označuje za atlantistu - je viac proamerický ako jeho predchodca Jacques Chirac, ktorý sa s prezidentom Georgeom W. Bushom dostal do sporu kvôli invázii do Iraku z roku 2003.
