Praha 24. augusta (TASR) Tisíce jednotlivcov viedli v bývalom Československu v období normalizácie svoj tichý boj s komunistickou mocou. Ako konštatoval český denník Mladá fronta Dnes (MFD), archívy vydali listy, ktoré ilustrujú, ako si ľudia "vybavovali účty" s režimom.
Často pritom išlo o vulgárne texty s hrozbami aj pravopisnými chybami. Komunistická Štátna bezpečnosť sa týmito listami vážne zaoberala a neskôr dokonca založila Správu pre boj s terorizmom. Tento odbor mal za úlohu posúdiť, či treba brať hrozbu vážne alebo anonym iba blafuje.
Keď 1. mája 1980 zdravil prezident Gustáv Husák z tribúny prvomájový sprievod, bola polícia v pozore. Iba dva dni predtým totiž na ministerstvo vnútra prišiel anonymný list, ktorého autor hrozil, že 1. mája bude spáchaný na Husáka atentát.
"Atentátnik má byť na mieste zastrelený príslušníkom ZNB, ktorý sa stratí," napísal tento anonym, po ktorom ŠtB pátrala v rámci akcie Výstrel. Či pisateľa vypátrala to sa denníku nepodarilo zistiť.
Anonymní pisatelia sa nevyhrážali iba Husákovi, ale aj iným vysoko postaveným súdruhom, dokonca aj najvyššiemu predstaviteľovi celého komunistického bloku.
"Bude spáchaný atentát na Brežneva (pokiaľ sa tá kur.. u nás objaví), Husáka, Biľaka a Štrougala. A to ukáže našu silu. My o vás vieme, vy nie," stojí na kúsku papiera, na ktorý hrozbu napísali asi pravidelní návštevníci krčmy.
Doteraz takmer neznámou stránkou sú tisícky v archíve zachovaných listov Čechov a Slovákov, ktoré dokazujú, že nespokojnosť ľudí s pomermi bola širšia a silnejšia než by to zodpovedalo úzkej skupinke disidentov. Podľa historika Petra Blažka už v prvých týždňoch po tom, ako vznikla Charta 77, prišli na ÚV KSČ desiatky anonymov aj podpísaných listov, ktoré chartu podporovali. Za jediný mesiac od zverejnenia charty - do 3. februára 1977 - prišlo na ÚV KSČ 81 anonymných listov.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) gon
