Iba málo ľudí ovplyvnilo technický rozvoj našej civilizácie tak ako Michael Faraday. Zajtra uplynie 140 rokov odo dňa, keď tento geniálny samouk, jeden z najväčších fyzikov všetkých čias, zomrel. Jeho vytrvalé experimentovanie s elektrinou a magnetizmom priviedlo k zrodu elektromotora, dynama a k formulácii mnohých fyzikálnych zákonov.
Faraday urobil z experimentu hlavný nástroj skúmania prírody. Pokusy robil takmer celý život. Zhrnul ich v svojom kľúčovom diele z roku 1855 Experimentálne výskumy o elektrine. Obsahuje 3 362 číslovaných odsekov, pričom každý z nich opisuje konkrétny pokus či problém.
Praktický prínos z nových poznatkov ho vtedy vôbec nezaujímal, lebo veda nemá slúžiť na to, aby ľuďom uľahčovala život. Po 150 rokoch však úžitok z jeho práce môžeme zhrnúť jediným slovom: nepredstaviteľný.
Z kníhkupectva do Kráľovského inštitútu
Narodil sa 22. septembra 1791 v Newingtone pri Londýne v chudobnej rodine. Mal troch súrodencov, často si musela celá rodina vystačiť s jedným pecňom chleba na týždeň. Už ako dvanásťročný sa začal živiť ako poslíček v londýnskom kníhkupectve, neskôr sa učil viazať knihy.
Vďaka blízkosti múdrych spisov, ale najmä vďaka svojej zvedavosti sa začítal do mnohozväzkovej Britskej encyklopédie. Zaujala ho zvlášť časť o elektrine; neskôr sa na druhom brehu Atlantiku stalo to isté aj Edisonovi. Mladého viazača kníh oslovili aj práce matematikov, napríklad Eulera. Matematiku však vo svojich neskorších spisoch a častých prednáškach pre odborníkov aj verejnosť takmer nepoužíval.
V marci 1813 sa dostal najskôr ako umývač skúmaviek, a časom ako asistent k vtedajšiemu významnému chemikovi sirovi Humphrymu Davymu, prednášky ktorého v Kráľovskom inštitúte navštevoval. Cesta k vysnívanej vede bola otvorená. „Často sa teraz nevraciam domov celé noci - som však šťastný,“ napísal rodičom.
Davy svojho najbližšieho pomocníka zasvätil do chémie, robili spolu pokusy, veľa cestovali po Európe. Navštívili najlepších vtedajších fyzikov: v Paríži Ampéra a v Miláne Voltu. Faraday, ktorý mal iba najzákladnejšie vzdelanie, takto absolvoval svoju najlepšiu univerzitu.
Elektrické embryo
V júni 1821 sa Faraday oženil. Možno by táto udalosť nebola pre históriu až taká zásadná, keby sa na Vianoce toho istého roku neodohralo niečo, čo zmenilo vývoj techniky.
„Sára, žena moja, príď sa pozrieť na ten tanec!“, volal nadšene Faraday z prízemia domčeka, kde bývali. Sára však práve piekla vianočného moriaka a nemala čas. Vtedy Michael - vraj prvý a posledný raz v živote - zahrešil: „Do čerta s moriakom, okamžite poď sem!“
Sára počúvla, no cez slzy nad dymiacim moriakom nevidela nič. Jej manžel však veľmi dobre videl, ako v dvoch pohároch s ortuťou a magnetom krúžili dva slabé drôtiky. Ich tanec vyvolali zapojené póly galvanického článku, nedávneho slávneho vynálezu Alessandra Voltu. Faraday tak prvý raz v dejinách ukázal, že elektrinu možno premeniť na pohyb.
Takto sa narodil predchodca dnešných elektromotorov, ktoré hýbu všetkým a všade. K tomu, samozrejme, viedla ešte zdĺhavá cesta. Faraday však našiel princíp. Čo ďalej, s tým nech sa trápia iní, podnikavejší ľudia.
Sila magnetu a vytrvalosti
V roku 1822 sa Faraday začal venovať opačnému problému: ako premeniť pohyb na elektrinu. Deväť rokov trvalo, kým sa prepracoval k tridsaťcentimetrovej „hračke“ z medeného kolieska, otáčajúceho sa medzi magnetickými pólmi. Dve kefky odvádzali z kolieska neviditeľnú, no merateľnú elektrinu.
Ako svedčia jeho zápisníky, predchádzal tomu vyčerpávajúci rad pokusov a omylov. Koncom roku 1831 však mohol Faraday predviesť niekoľkým desiatkam britských učencov z Kráľovskej spoločnosti fyzikov prvé dynamo. Dokázalo vyrábať energiu prostým mechanickým pohybom v magnetickom poli.
Týmto vynálezom svet vstúpil do elektrického veku. Vlastne až jeho ďalším zdokonalením. Pri tom však už Michael opäť nebol.
Vytrhol prírode jedno z jej najväčších tajomstiev, a to mu stačilo. „Pravda je odhalená,“ napísal. „Jestvuje toľko iných vecí, ktoré ešte treba poznať. A život je taký krátky.“
