Tallin 22. augusta (TASR) - Bratanec prvého prezidenta nezávislého Estónska (1992-2001), spisovateľa a režiséra Lennarta Meriho, napomáhal deportáciám spoluobčanov na Sibír pred takmer 60 rokmi a bol obvinený z genocídy. Estónska prokuratúra dnes informovala, že 88-ročného Arnolda Meriho obvinili z genocídy za "účasť na príprave deportácií z marca 1949".
Bývalý vysoký predstaviteľ komunistickej strany Estónska v rozhovore pre dnešné vydanie novín Eesti Päevaleht svoju účasť na deportáciách priznal. Vyhlásil, že sa tým nikdy netajil, ale zľahčoval svoju úlohu tvrdením, že bol iba radový štátny úradník.
"Je jasné, že som sa zúčastnil na deportáciách na (ostrove) Hiiumaa. Ale nie v úlohe, z akej som obvinený," vyhlásil 88-ročný Arnold Meri. A pripomenul, že vzhľadom na zlý zdravotný stav je nepravdepodobné, že by svoj proces prežil.
Arnold Meri bol ako sovietsky vojnový veterán a Hrdina Červenej armády vyslaný v roku 1949 dočasne na ostrov Hiiumaa asi 140 kilometrov západne od Tallinu. Tam dozeral na zajatie vyše 250 civilistov, ktorých deportovali na Sibír, uviedla obžaloba.
Obvinený je bratancom Lennarta Meriho, mimoriadne populárneho prvého prezidenta nezávislého Estónska. Aj Lennart Meri s rodinou bol deportovaný na Sibír v júni 1941, ale podarilo sa im do Estónska vrátiť.
Po opätovnom dobytí Pobaltia sovietskou armádou v roku 1944 sovietske orgány zadržali počas troch dní a poslali na Sibír vyše 20.000 Estóncov. Mnohí z nich sa mohli vrátiť do vlasti po smrti diktátora Stalina v roku 1953, ale dovtedy ich už asi 3000 zomrelo.
