Sarajevo 22. augusta (TASR) - Medzinárodný administrátor v Bosne, slovenský diplomat Miroslav Lajčák, dnes vyzval bosnianskosrbského premiéra Milorada Dodika, aby prestal s buričskými vyjadreniami, v opačnom prípade mu pohrozil sankciami.
"Jeho vyjadrenia spochybňujúce suverenitu a územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny sú škodlivé pre prebiehajúce snahy krajiny o pokračovanie v reformách a integrácii do euroatlantických inštitúcií," uviedol Lajčák v písomnom vyhlásení.
Dodik tento týždeň vyhlásil, že Srbskú republiku (RS), ktorá spolu s moslimsko-chorvátskou federáciou tvorí Bosnu, považuje za "trvalú kategóriu", kým Bosna a Hercegovina je pre neho len kategóriou momentálneho záujmu, čím naznačil, že nebude existovať príliš dlho.
Lajčák Dodikovi pripomenul, že medzinárodné spoločenstvo sa nebude pasívne prizerať provokatívnym výrokom a činom.
"Premiér Dodik pred voľbami z októbra 2006 podpísal slávnostné vyhlásenie, v ktorom sa a svoju stranu zaviazal, že bude plne rešpektovať Všeobecnú rámcovú dohodu o mieri v Bosne a Hercegovine a že prijme sankcie v prípade, keď sa nebude držať jej podmienok," uvádza sa vo vyhlásení Lajčáka, ktorý v júli nastúpil na posty vysokého reprezentanta medzinárodného spoločenstva a osobitného vyslanca EÚ v Bosne. Funkcia vysokého reprezentanta je spojená so širokými právomocami, vrátane právomoci odvolávať verejných činiteľov a rušiť alebo zavádzať zákony.
Lajčák zdôraznil, že Bosna a Hercegovina je medzinárodne uznaný štát a že Srbská republika je jednou z dvoch entít tohto štátu. Tiež varoval Dodika, že by mal starostlivo zvážiť, či si želá spochybniť ústavný poriadok Bosny a Hercegoviny a Daytonskú mierovú dohodu, ktorá ukončila etnickú vojnu z rokov 1992-95 a ktorá slúži ako ústava krajiny.
Medzinárodné spoločenstvo sa už dlho snaží presadiť reformu bosnianskej ústavy, ktorou sa má zjednodušiť príliš komplikované, nepružné a nákladné administratívne usporiadanie krajiny. Výsledkom by malo byť hlavne posilnenie centrálnych štruktúr. Minulý rok sa medzi zástupcami troch hlavných národov podarilo reformu dohodnúť, tá však stroskotala v parlamente. Nové rokovania sa majú uskutočniť na jeseň.
Povojnové rozdelenie Bosny na srbskú a moslimsko-chorvátsku časť malo krajine zaistiť stabilitu, v súčasnosti je však považované za prekonané a za prekážku pre ďalší rozvoj krajiny. Kým moslimskí lídri tvrdia, že RS vznikla ako výsledok vojnovej genocídy a žiadajú jej zrušenie, bosnianski Srbi trvajú na jej zachovaní a minulý rok pohrozili vyhlásením referenda o nezávislosti v prípade spochybňovania práva na existenciu RS. Zástupcovia bosnianskych Chorvátov sa v ostatnom čase opäť hlasnejšie začali vyslovovať za to, aby mali vlastnú entitu.
