Za čias Juhoslávie sa občania Bosny nazývali jednoducho Bosniaci. S rozpadom federácie a následnou vojnou sa však pocit prináležitosti k štátu stratil. Obyvatelia Bosny sa teraz väčšinou označujú len za Bosniakov (moslimovia), Srbov alebo Chorvátov.
V tejto situácii vyvolal medzi bosnianskymi Srbmi a Chorvátmi pobúrenie výrok nemeckého veľvyslanca v Sarajeve Michaela Schmunka, ktorý v rozhovore pre štvrtkové bosnianske vydanie chorvátskeho denníka Večernji list vyslovil presvedčenie, že cieľom nastávajúcej ústavnej reformy by malo byť vytvorenie jedného národa v Bosne a Hercegovine.
Rôzne prvky bosnianskeho štátu by sa podľa ambasádora mali vzájomne neoddeliteľne prepojiť, aby sa s Bosnou a Hercegovinou mohol identifikovať každý občan, bez ohľadu na to, v akej časti krajiny žije.
Bosna je po vojne z rokov 1992-95 rozdelená na dve vysoko autonómne entity - Srbskú republiku (RS) a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH).
"Nezodpovedný a nebezpečný" výrok
"Keď sa mu (veľvyslancovi) táto krajina, jej ústava a usporiadanie nepáči, má právo ju opustiť," uviedol bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik. Jeho sociálnodemokratická strana Schmunka obvinila z "koloniálnych postojov".
Hovorca bosnianskej odnože Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ BiH) Mišo Relota názor nemeckého veľvyslanca označil za "nezodpovedný a nebezpečný". V Bosne je možný len štát troch rovnoprávnych národov, citoval Relotu v dnešnom vydaní denník Politika.
Podobne sa vyjadril aj bosniansky minister zahraničných vecí, bosniansky Srb Mladen Ivanič. "V Bosne a Hercegovine nemôže existovať žiaden jednotný národ. To pán Schmunk veľmi dobre vie a som mimoriadne prekvapený, že také niečo povedal," uviedol Ivanič.
Aj moslimskí politici, ktorí sú za zrušenie dvoch entít a posilnenie centrálnych inštitúcií, sa snažili zmierniť Schmunkove výroky, keďže ich zrejme považujú za kontraproduktívne.
"Nehovoril o tom, že by mal byť vytvorený nový národ, ale skôr o identite Bosny a Hercegoviny," povedal líder bosniackej Strany demokratickej akcie (SDA) Sulejman Tihič, člen trojčlenného prezídia Bosny.
Funkcionár SDA Adil Osmanovič pre bosnianskosrbský denník Nezavisne novine zdôraznil, že ide o to, "aby sa medzi občanmi Bosny podporoval pocit prináležitosti k štátu, bez toho, aby sa znižoval význam ich etnickej príslušnosti".
Nové rokovania o ústave asi na jeseň
Medzinárodné spoločenstvo sa už dlho snaží presadiť reformu bosnianskej ústavy, ktorou sa má zjednodušiť príliš komplikované, nepružné a nákladné administratívne usporiadanie krajiny. Výsledkom by malo byť hlavne posilnenie centrálnych štruktúr. Minulý rok sa medzi zástupcami troch hlavných národov podarilo reformu dohodnúť, tá však stroskotala v parlamente. Nové rokovania sa majú uskutočniť na jeseň.
Povojnové rozdelenie Bosny na srbskú a moslimsko-chorvátsku časť malo krajine zaistiť stabilitu, v súčasnosti je však považované za prekonané a za prekážku pre ďalší rozvoj krajiny. Kým Moslimovia, hlavne Tihič, tvrdia, že RS vznikla ako výsledok vojnovej genocídy a žiadajú jej zrušenie, bosnianski Srbi trvajú na jej zachovaní a minulý rok pohrozili vyhlásením referenda o nezávislosti v prípade spochybňovania práva na existenciu RS. Zástupcovia bosnianskych Chorvátov sa v ostatnom čase opäť hlasnejšie začali vyslovovať za to, aby mali vlastnú entitu.
