Rusko dnes po 15 rokoch obnovilo pravidelné diaľkové prieskumné lety strategického letectva mimo svojho územia. Prezident Vladimir Putin oznámil, že 14 ruských bombardérov sa dnes vydalo na letecký prieskum ďaleko od ruských hraníc, pričom táto prax bežná počas sovietskej éry bude pokračovať.
Ako dôvod Putin uviedol bezpečnostné hrozby, ktoré pre Rusko predstavujú vojenské sily iných krajín. "Rozhodli sme sa znovu zaviesť lety ruského strategického letectva na trvalom princípe," uviedol prezident počas spoločného vojenského cvičenia v južnej časti Uralu, na ktorom sa spolu s Ruskom zúčastňuje Čína, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan.
Diaľkové vojenské lety Rusko ukončilo v roku 1992. "Nanešťastie, náš príklad nenasledovali všetci. Lety strategických lietadiel iných krajín pokračujú a to spôsobuje určité problémy pre zaistenie bezpečnosti Ruskej federácie," konštatoval Putin.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Sean McCormack v reakcii uviedol, že Washington nie je týmto krokom znepokojený.
Tento mesiac už generáli ruských leteckých síl informovali, že ruské bombardéry preleteli blízko tichomorského ostrova Guam, kde sídli americká vojenská základňa, čo vyvolalo aktivitu amerických lietadiel. Pentagón uviedol, že ruské letectvo sa nedostalo k americkým lodiam natoľko blízko, aby americké bojové lietadlá museli reagovať.
Mnoho pozorovateľov konštatovalo, že obnovené prieskumné lety, ktoré ruská armáda obmedzila v 90-tych rokoch kvôli nedostatku financií, sú signálom rastúcej ruskej dôraznosti.
Gruzínsko si podľa Ruska umiestnilo raketu samo
Šéf štábu ruských vzdušných síl Igor Chvorov dnes vyhlásil, že Gruzínsko si údajnú ruskú raketu na svojom území mohlo umiestniť samo. Tbilisi pritom obviňuje z dopadu spornej rakety ruské lietadlo, ktoré malo 6. augusta narušiť gruzínsky vzdušný priestor. Moskva obvinenia odmieta.
V rámci tímu ruských diplomatov a ďalších vojenských expertov sa Chvorov v Gruzínsku zúčastnil na vyšetrovaní incidentu, ktorý spôsobil ďalší nárast napätia medzi oboma krajinami. Skupina ruských odborníkov si prezrela miesto neďaleko gruzínskej dediny, kde bomba bez explózie dopadla.
Ruský generál pre novinárov opätovne zdôraznil, že žiadne ruské lietadlo gruzínske hranice neprekročilo. Mnoho otázok týkajúcich sa rakety pritom podľa neho zostáva otvorených.
"K internému odpáleniu bomby nemuselo dôjsť v dedine, ale na inom mieste a trosky mohli byť potom prinesené sem a spálené," povedal Chvorov na mieste.
Skupina ôsmich medzinárodných vojenských expertov však v stredu prišla k záveru, že lietadlo, letiace 6. augusta nad územím Gruzínska, prišlo z ruského vzdušného priestoru a počas posledného preletu uvoľnilo raketu, ktorá dopadla do poľa.
Odborníci - vrátane lotyšského leteckého dispečera, dvoch švédskych vojenských expertov a amerických analytikov - lietadlo neidentifikovali, stotožnili sa však z gruzínskymi závermi, že v prípade rakety išlo o protiradarovú Radugu Ch-58 vyrábanú v Rusku.
Rusko vo štvrtok odmietlo tvrdenia medzinárodných expertov, že raketu zhodilo lietadlo z Ruska. Zablokovalo tiež ako "predčasné" snahy USA, aby Bezpečnostná rada OSN vydala vyhlásenie k tomuto incidentu.
BBC je vraj "zahraničná propaganda"
Stanica BBC dnes oznámila, že moskovský distribútor ukončil jej ruské vysielanie na frekvencii FM a označil jej program za "zahraničnú propagandu".
Rozhodnutie distribútora, ktorým je Boľšoje Radio, a podobný postup dvoch rozhlasových staníc v minulom roku má za následok, že ruské vysielanie BBC je v Rusku dostupné už len na stredných a krátkych vlnách, uviedla známa britská stanica vo svojej tlačovej správe.
Boľšoje Radio vlastní finančná skupina Finam, ktorá uviedla, že nemá licenciu na vysielanie programov BBC a musí používať vlastný materiál. Podľa manažmentu firmy došlo k rozhodnutiu bez vonkajšieho nátlaku.
"Nie je žiadnym tajomstvom, že BBC je považovaná za šíriteľa zahraničnej propagandy," uviedol hovorca spoločnosti Igor Jermačenkov.
BBC namietla, že podľa dokumentov, ktoré dostala v máji 2006, môže Boľšoje Radio uvádzať až jednu pätinu externe vyrobených programov. Riaditeľ pre globálne spravodajstvo BBC Richard Sambrook zároveň stanicu vyzval, aby rešpektovala pôvodné dohody.
"Nerozumiem, ako si môžu licenciu interpretovať tak, že sa z nej vytráca pôvodný a vôbec celkový koncept," povedal Sambrook.
Podľa kritikov sa prezident Vladimír Putin snaží obmedziť slobodu médií a potláčať opozíciu, aby zosilnil vplyv Kremľa na ruský politický život.
Pozorovatelia si všímajú, že vplyv vlády na spravodajstvo sa teraz zdá byť najsilnejší od konca sovietskej éry. Ako príčinu vidia aj nadchádzajúce parlamentné voľby v decembri a prezidentské v marci budúci rok.
Ruské úrady vlani dramaticky znížili počet staníc vysielajúcich správy Rádia Slobodná Európa a Hlasu Ameriky.
Rozhodnutie firmy Finam prichádza v čase, keď sú rusko-britské vzťahy takmer na bode mrazu. Britskí vyšetrovatelia požadovali totiž vydanie ruského podnikateľa a miliardára Andreja Lugového, ktorého obvinili z usmrtenia Alexandra Litvinenka, bývalého člena KGB a britského občana.
Rusko to však odmietlo s tým, že mu to nedovoľuje ústava, a obvinilo Britániu z verbovania špiónov v Rusku.
