Podľa českého denníka Mladá fronta Dnes mala Štátna bezpečnosť (ŠtB) v divadle považovanom mnohými za oázu slobody celú sieť tajných spolupracovníkov.
Jedným z paradoxov je, že v roku 1987 sa v kategórii ŠtB dôverník objavil aj herec a režisér Jiří Suchý, ktorý v roku 1959 divadlo Semafor založil spolu s Jiřím Šlitrom a od kolegovej smrti v roku 1969 divadlo aj viedol. Suchý údajne tiež musel v divadle hrať svoju hru a bojovať o to, aby ho režim z divadla nevyhodil.
Podľa denníka však táto skutočnosť sama o sebe nemusí znamenať nič, pretože o zaradení do tejto kategórie Suchý ani nemusel vedieť. Mieru spolupráce s ŠtB je možné vyčítať zo spisu. Kým však Dvořákov spis s krycím menom Komik sa zachoval, Suchého spis bol v decembri roku 1989 skartovaný.
Jiří Císler aj Pavel Fiala
Jedným z ľudí ŠtB v divadle Semafor bol aj herec a režisér Jiří Císler, ktorý zomrel v roku 2004 vo veku 76 rokov. Císlerovi ŠtB dokonca dávala úlohy a ten komunistickú tajnú políciu zásoboval podrobnými informáciami napríklad o tom. ako sa chce Suchý obrátiť priamo na špičky komunistickej strany a žiadať viac priestoru na prácu v divadle.
Ďalším zo zdrojov ŠtB v divadle Semafor bol Suchého kamarát, režisér Pavel Fiala, ktorý prišiel do pražského divadla v polovici 70. rokov z Ústí and Labem. Suchý tvrdí, že Fialu podozrieval zo spolupráce s ŠtB, pretože režisér prišiel do Prahy po tom, ako režim jeho ústecké divadlo Kladivadlo zrušil.
Suchý dokonca nechal Fialu istý čas bývať vo svojej chate. A režisér zo severu Čiech sa mu za to odvďačil tým, že ŠtB zásoboval pikantnými podrobnosťami zo života Semaforu, a to vrátane detailov z mimomanželského života členov súboru.
Jedným zo zdrojov úspechu ŠtB pri preniknutí do prostredia divadla Semafor bolo súperenie medzi sebou o vplyv až troch skupín: okrem spoluzakladateľa scény Jiřího Suchého aj skupiny Josefa Dvořáka a Miloslava Šimka.
