Iracký premiér Núrí al-Málikí a prezident Džalál Talabání vo štvrtok oznámili vznik novej vládnej koalície šiitov a Kurdov bez účasti sunnitov. Podľa al-Málikího je koaličná dohoda prvým krokom k zmierneniu politickej krízy, ktorá zmieta jeho vládou od nástupu k moci v máji 2006.
Vznik koaličnej vlády je výsledkom trojdňových intenzívnych rokovaní a dohoda je sklamaním, pretože nezahŕňa irackého sunnitského viceprezidenta Tárika al-Hášimího a jeho umiernenú Islamskú stranu. Dohodu o novej koalícii okrem šiitskeho premiéra a kurdského prezidenta podpísal aj líder autonómneho Kurdistanu Massúd Barzání a šiitsky viceprezident Ádil Abdulmahdí. Štyria muži podpísali trojstranovú dohodu, ktorá im zabezpečuje väčšinu v 274-člennom parlamente.
Sunnitský viceprezident Tárik al-Hašímí sa podľa Talabáního odmietol na rokovaniach zúčastniť. Prezident aj premiér však zdôraznili, že sunniti majú dvere do vlády stále otvorené. "Kedykoľvek sú vítaní," zdôraznil Talabání.
Al-Málikí taktiež vyzval sunnitský Front národnej svornosti, ktorý zahŕňa al-Hášimího stranu, na návrat do vlády, a tým na zmiernenie rozporov, ktoré vznikli minulý týždeň. Takmer mesiac trvajúca kríza v bývalej koaličnej vláde pod vedením šiitov vyvrcholila, keď všetci šiesti ministri za najväčší sunnitský blok minulý týždeň rezignovali na svoje posty v koaličnej vláde irackého premiéra Núrího al-Málikího.
Množia sa útoky
V politicky nestabilnej krajine sa množia aj teroristické útoky. Počet obetí zatiaľ posledných utorňajších ničivých teroristických útokov na dve severoiracké dediny podľa údajov ministerstva vnútra dosiahol minimálne 400. Teroristi v utorok odpálili štyri nákladné vozidlá naložené výbušninami v dedinách al-Chataníjá a al-Adnaníjá neďaleko mesta Mósul. Ako informoval hovorca ministerstva brigádny generál Abdul Karím Chaláf, útočníci použili asi 2 tony výbušnín. Pod troskami budov zostali celé rodiny. Predchádzajúce údaje o počte obetí sa rozchádzali a uvádzali, že zomrelo medzi 200 a 500 osôb.
Bombové útoky v dvoch dedinách v regióne Ninivá zničili okolo 70 domov a zranili stovky obyvateľov, ktorých ošetrujú v siedmich nemocniciach. Ide o jeden z najkrvavejších útokov za celé štyri roky sektárskeho násilia, ktoré je v krajine na vzostupe od útoku Spojených štátov a ich spojencov v roku 2003.
Iracký premiér Núrí al-Málikí obvinil z krvavého útoku extrémistov, zatiaľ čo armáda Spojených štátov ukázala prstom na prívržencov al-Kájdy pôsobiacich v krajine. Podľa irackého prezidenta Džalála Talabáního, ktorý je príslušníkom kurdského etnika, boli obeťami kurdskí jezidovia, ktorí sa stali terčom "genocídy teroristov a extrémistov zameranej proti irackému ľudu".
Dediny al-Chataníjá a al-Adnaníjá, v ktorých sa útoky odohrali, a vlastne takmer celú provinciu Ninivá obývajú jezidovia, príslušníci kmeňa jazykovo príbuzného Kurdom, ktorí nevyznávajú islam a preto sú tŕňom v oku najmä militantom z prostredia sunnitov, s ktorými susedia.
Minulý týždeň vo štvrtok taktiež zasiahol garáž v centre obchodnej oblasti v Bagdade počas rannej najrušnejšej hodiny výbuch, pri ktorom zahynulo deväť osôb a 17 bolo zranených.
