Helsinki 15. augusta (TASR) - Fínsko mohlo začiatkom 90. rokov minulého storočia odkúpiť oblasti, ktoré po druhej svetovej vojne získal bývalý Sovietsky zväz, respektíve neskôr nástupnícke Rusko.
Helsinki však napokon upustili od týchto úvah, a to kvôli vysokým nákladom spojeným s možným odkúpením. Túto už skôr známu tézu potvrdzujú aj najnovšie poznatky.
Denník Kainuun Sanomat v dnešnom vydaní napísal, že vtedajší fínsky prezident Mauno Koivisto poveril v roku 1991 dokonca tajnú skupinu expertov, aby prepočítala prípadné náklady na odkúpenie jednotlivých regiónov, osobitne však Karélie, ležiacej juhovýchodne od súčasných štátnych hraníc.
Tím odborníkov dospel vtedy údajne k záveru, že náklady na samotné odkúpenie by sa vyšplhali na 64 miliárd fínskych mariek, čo je v prepočte viac ako 10,7 miliardy eur, kým náklady na dlhodobú obnovu regiónu by dosiahli 350 miliárd fínskych mariek (takmer 59 miliárd eur).
Napriek príťažlivosti celej transakcie sa to zrejme Severanom javilo priveľa, pretože fínsky prezident Mauno Koivisto na vrcholnej schôdzke s Borisom Jeľcinom v júli 1992 informoval ruskú stranu, že jeho krajina si odkúpenie Karelska nemôže dovoliť.
Karelsko, oficiálne Karelská republika, tak zostala aj doteraz súčasťou Ruskej federácie. Na území s rozlohou 172.000 kilometrov štvorcových žije 792.000 obyvateľov.
Metropolou oblasti, ktorá je jedným z Karelmi obývaných území - ďalšími sú Petrohradská oblasť a fínske regióny Etela-Karjala a Pohjois-Karjala -, je Petrozavodsk.
5 le dem
