Priština/Belehrad/Brusel 13. augusta (TASR) - Trojka medzinárodných sprostredkovateľov pozvala predstaviteľov Belehradu a Prištiny na oddelené stretnutie do Viedne, ktoré by a mohlo konať 29. a 30. augusta.
V dnešnom vydaní to oznámil kosovský denník Zeri s tým, že po tomto stretnutí trojka rozhodne od svojej ďalšej ceste do regiónu.
Trojica diplomatov z USA, Ruska a EÚ - Frank Wisner, Alexander Bocan-Charčenko a Wolfgang Ischinger - uplynulý víkend po prvý raz navštívila Belehrad a Prištinu.
Diplomati obom stranám povedali, že nebudú predkladať žiadne nové návrhy. Zároveň vyvíjali tlak na dosiahnutie kompromisu.
Ischinger na záverečnej tlačovej konferencii v nedeľu v Prištine vyhlásil, že riešením by mohlo byť aj dlho tabuizované rozdelenie Kosova, ak by sa na ňom obe strany dohodli. Belehrad a Prištinu tiež varoval, že ak nenájdu kompromisné riešenie budúceho štatútu Kosova, ohrozia svoje nádeje na vstup do EÚ.
"Ich priblíženie k EÚ ... závisí od ich schopnosti dosiahnuť dohodu. Bez takejto dohody nebudú európske dvere tak otvorené, ako - o tom som presvedčený - všetci v tomto regióne dúfajú," povedal Ischinger.
Politickí lídri Srbska aj Kosova tvrdia, že vstup do EÚ je jedným z ich hlavných cieľov. Srbsko však odmieta akékoľvek úvahy o výmene Kosova za členstvo v únii. Kosovskí lídri rozdelenie provincie rozhodne odmietajú.
V súvislosti s úvahami o rozdelení Kosova dnes Európska komisia (EK) oznámila, že za najlepšie riešenie stále považuje plán osobitného vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, ktorý pre Kosovo navrhol nezávislosť pod medzinárodným dozorom. "Ahtisaariho plán považujeme za najlepší dostupný kompromis," povedal hovorca komisie v Bruseli.
Kontaktná skupina pre Kosovo - USA, Rusko, Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko - sa na ďalších rokovaniach sprostredkovaných trojkou dohodla po tom, čo Rusko svojou hrozbou veta v Bezpečnostnej rade OSN v júli zablokovalo rezolúciu vypracovanú na základe Ahtisaariho návrhu. Fínsky exprezident svoj plán predložil v apríli po tom, čo 13 mesiacov sprostredkoval bezvýsledné rozhovory medzi Belehradom a Prištinou. Nové rozhovory sú plánované do 10. decembra, keď má trojka predložiť správu generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi. Rusko sa však vyslovuje za časovo neohraničené rozhovory.
Belehradskí experti nepovažujú rozdelenie Kosova za reálne a hovoria skôr o výmene územia - srbského severu Kosova za tri prevažne Albáncami obývané okresy na juhu Srbska. Prištine sa za osem rokov od vytvorenia administratívy OSN nepodarilo dostať pod kontrolu región severne od mesta Kosovská Mitrovica, v regióne okolo miest Preševo, Bujanovac a Medvedja sa miestni Albánci roky snažia o pričlenenie ku Kosovu.
Srbská vláda ešte pred stretnutím s trojkou oznámila, že srbský tím vyjednávačov ešte nie je vytvorený. Medzičasom sa aj v Prištine objavili návrhy na zmenu v zložení kosovského tímu. Šéfredaktor denníka Express sa vyslovil za to, aby sa proti srbským vyjednávačom postavili "starí vlci" a "noví bojovníci". Novinár navrhol napríklad Rexhepa Qosju - spisovateľa a bojovníka za ľudské práva zo staršej generácie -, ako aj lídra radikálnej skupiny Sebaurčenie (Vetevendosje) Albina Kurtiho.
Kurti je momentálne vo vyšetrovacej väzbe po februárovej násilnej demonštrácii za okamžité vyhlásenie nezávislosti Kosova, pri ktorej polícia OSN gumovými projektilmi zabila dvoch demonštrantov.
V súčasnosti sú členmi kosovského "tímu jednoty" okrem prezidenta Fatmira Sejdiua, premiéra Agima Cekua aj šéfovia hlavných parlamentných strán, vrátane opozičných.
Otázky a odpovede podľa AP
Agentúra AP priniesla niekoľko otázok a odpovedí o možnosti rozdelenia Kosova na srbskú a albánsku časť:
AKÉ JE POZADIE?
Oficiálne súčasť Srbska, Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu zastavili tvrdý zásah Belehradu proti kosovskoalbánskym separatistom. Medzinárodnému spoločenstvu sa nepodarilo zmieriť albánsku väčšinu s menšinovými Srbmi, ktorí žijú v izolovaných enklávach pod ochranou mierovej jednotky NATO. Srbsko a Rusko sú rozhodne proti plánu OSN, podľa ktorého by malo Kosovo dostať nezávislosť pod medzinárodným dozorom. Nové rokovania sú posledným pokusom o dosiahnutie kompromisu.
AKO BY VYZERALO DELENIE KOSOVA?
Srbsko by získalo kontrolu nad oblasťami, kde majú Srbi väčšinu, zvyšok provincie by riadili miestni Albánci. Príkladom je severné mesto Kosovská Mitrovica, riekou Ibar rozdelené na albánsky juh a srbský sever. Hlboko zakorenená vzájomná nenávisť a nedôvera sa prejavuje tým, že obyvatelia jednej časti mesta sa zriedkakedy odvážia prejsť do druhej.
KDE MAJÚ ÚVAHY O ROZDELENÍ PÔVOD?
Etnickí Albánci tvrdia, že Srbsko si vždy želalo rozdeliť Kosovo a udržať kontrolu nad severom provincie, ktorý je bohatý na nerastné suroviny. Belehrad tieto tvrdenia popiera s tým, že je proti prekresľovaniu hraníc. Niektorí intelektuáli a analytici však rozdelenie navrhli ako jedinú strednú cestu medzi požiadavkami Albáncov na plnú nezávislosť a túžbami Srbska udržať Kosovo. Žiadna strana rozdelenie oficiálne nepodporila.
AKÉ SÚ POSTOJE SÚPERIACICH STRÁN?
Kosovskoalbánski lídri možnosť rozdelenia rozhodne vylúčili. Trvajú na tom, že územie Kosova je "nedotknuteľné a nemožno o ňom rokovať". Srbskí predstavitelia si dávajú pozor, aby sa nevyslovili za rozdelenie. Lídri kosovských Srbov však pohrozili, že v prípade udelenia nezávislosti Kosovu vyhlásia sever provincie za svoje územie. Srbsko by ich pravdepodobne podporilo.
KLÁDLI BY ALBÁNCI ODPOR PROTI ROZDELENIU?
Kosovskí Albánci sa v minulosti pokúsili cez most preniknúť do srbskej časti Mitrovice, zastavili ich však vojaci mierovej jednotky KFOR. Zjednotenie mesta je téma, ktorá sa často objavuje v politických kampaniach. Kosovskí lídri by mohli čeliť tvrdému odporu veteránov bojov za nezávislosť, ktorí už politické vedenie obvinili zo zrady a z toho, že sa poddali medzinárodnému tlaku a rokovali so Srbskom. Na druhej strane, Srbi argumentujú, že v prípade zjednotenia Kosova by ich súkmeňovci ušli aj zo severu Kosova - tak ako po vojne v roku 1999 urobili Srbi z iných častí provincie.
AKÉ BY MALO ROZDELENIE DOPADY NA REGIÓN?
Kosovskí predstavitelia tvrdia, že rozdelenie by mohlo spustiť pokusy o zmeny hraníc v iných častiach turbulentného Balkánu. Podľa Srbska by však rovnaké dôsledky mala aj nezávislosť Kosova. Niektorí varujú, že rozdelenie by mohlo povzbudiť macedónskych Albáncov, ktorí tvoria 25 percent populácie, k pokusom o odtrhnutie a pričlenenie ku Kosovu. Iní varujú, že albánski nacionalisti by mohli oživiť výzvy na vytvorenie "Veľkého Albánska" na územiach obývaných Albáncami - okrem Kosova a prihraničnej oblasti Macedónska aj s časťou Čiernej Hory a severozápadu Grécka, kde žijú početné albánske komunity.
AKÉ VAROVANIA BOLI VYSLOVENÉ?
Vysokopostavený člen tímu kosovských vyjednávačov varoval, že ďalšie rokovania s Belehradom povedú k rozdeleniu provincie a že albánsku stranu prinútia k novým ústupkom. Iní lídri vyhlásili, že v prípade oficiálneho predloženia návrhu na rozdelenie Kosova budú rozhovory bojkotovať. V takomto prípade by pravdepodobne vyhlásili nezávislosť jednostranne a následne by sa snažili získať uznanie zo strany Západu. Mnohí sa obávajú, že takýto krok by kosovským úradom zabránil nastoliť kontrolu nad problémovým severom provincie.
