Chcú zomrieť, pretože ich prenasledujú obyvatelia dediny v štáte Uttarpradéš, kde žijú.
Vidžajšankar Pandej v žiadosti uviedol, že už má dosť opakovaných bitiek zo strany dedinčanov, na ktoré polícia nereaguje. Eutanázia, či milosrdná smrť je však v Indii zakázaná.
"Sme unavení z chodenia na úrady...preto sme zaslali žiadosť prezidentke, aby našej rodine udelila súhlas na eutanáziu," povedal Pandej, ktorý predal kvôli liečbe štvrtinu svojej pôdy.
"Sme vyčerpaní zo smrteľného ochorenia a krutosti dedinčanov. Vstupujú do nášho domu, bijú nás a chcú nás z nášho domu vyhodiť", dodal.
Miestna polícia uviedla, že záležitosť prešetruje.
India, v ktorej žije 2,5 milióna obyvateľov nakazených vírusom HIV, je v tomto ohľade na treťom mieste po Juhoafrickej republike a Nigérii. Diskriminácia HIV-pozitívnych ľudí v prevažne vidieckom prostredí Indie narastá, rodiny nechcú mať nič spoločné s nakazenými príbuznými a takéto deti často vykazujú zo škôl.
Aktivisti hovoria o chýbajúcej informovanosti, rozsiahlej diskriminácii, ktorá prispela k paranoji z ochorenia aj napriek tomu, že prvý prípad tejto diagnózy zaznamenali v Indii už pred dvadsiatimi rokmi.
Indická vláda uvažuje o návrhu zákona na ochranu obetí nakazených HIV pred diskrimináciou v školách, úradoch a nemocniciach.
