KÁBUL 10. augusta (SITA/AFP) - Stretnutie afganských a pakistanských kmeňových lídrov a ďalších delegátov takzvanej mierovej džirgy zamerané na vypracovanie odpovede na rastúce násilie zo strany militantných islamistických organizácií Taliban a al-Kájda podľa analytikov z krátkodobého hľadiska nepomôže zastaviť extrémizmus. Trojdňové zasadnutie približne 700-člennej Veľkej rady (Lója džirga) zloženej z afganských a pakistanských politikov, kmeňových lídrov a ďalších delegátov v hlavnom meste Afganistanu Kábul by však mohlo prispieť k ozdraveniu pomerov na nepokojnej hranici, zlepšeniu vzťahov medzi kmeňovými skupinami a prípadne umožní obom krajinám nadviazať užšie a efektívnejšie partnerstvo v boji proti teroristickým hrozbám. No násilie nezastaví, aspoň nie v krátkej dobe, tvrdia analytici.
"Nikto by nemal zveličovať alebo preceňovať význam jedného stretnutia v rámci riešenia tohto zložitého problému," uviedol pre agentúru AFP zástupca vedúceho misie Organizácie Spojených národov (OSN) v Afganistane Chris Alexander. Rozsah stretnutia, na ktorom sa po prvýkrát zúčastňujú kmeňoví lídri z oboch krajín, podľa Alexandra "môže byť spúšťacím mechanizmom pre vznik skutočnej spolupatričnosti medzi Afganistanom a Pakistanom."
Afganský poslanec a analytik Ahmad Behzád však tvrdí, že neúčasť pakistanského prezidenta Parvíza Mušarráfa, ktorú oznámil tesne pred začiatkom zasadnutia, poukazuje na "nedostatok záujmu a otvorenosti" zo strany Pakistanu. "Výsledkom stretnutia bude len zdôraznenie potreby dobrých a priateľských vzťahov, ako opakovane vyhlasujú obe vlády," uviedol Behzád.
Cieľom zasadnutia nie je prijímať záväzné rozhodnutia, ako v prípade tradičných zasadnutí džirgy zvolávaných v časoch výnimočného stavu, no iba poskytnúť "etické rady, či skôr morálne odporúčania," súhlasí aj ďalší afganský analytik Wahíd Mudžda.
Analytička Joanna Nathanová z Medzinárodnej krízovej skupiny (International Crisis Group) je presvedčená, že takéto stretnutie nepomôže k dosiahnutiu skutočného pokroku pri riešení problému. "Takéto záležitosti sa neriešia na jedinom stretnutí," uviedla.
Vyjadrenia pakistanských komentátorov sú rovnako opatrné. "Je to prvý krok, zatiaľ malý, a nemali by sme očakávať, že kmeňoví lídri prídu s riešením po jednom rokovaní," povedal agentúre AFP politológ z Lahorskej univerzity Hasan Askárí. Nesúhlasí však s prístupom pakistanských médií, ktoré stretnutie nepovažujú za dôležité. Bývalý pakistanský minister zahraničia Tanvír Ahmad Chán tiež vyhlásil, že Džirga by mohla odštartovať proces zmierenia.
Vo štvrtok, prvý deň zasadnutia džirgy, afganský prezident Hámid Karzaj vyzval delegátov zo susedných krajín, aby spolupracovali pri hľadaní riešenia problému rastúceho násilia. Extrémistické násilie a "talibanizácia" - presadzovanie striktného islamského kódexu správania, ktorý napríklad zakazuje tanec a hudbu, vzbudzujú obavy v susedných krajinách a u účastníkov "vojny proti teroru" pod vedením Spojených štátov. Zatiaľ čo sa Kábul a Islamabad vzájomne obviňujú z vyvolávania nepokojov, Washington varuje, že al-Kájde sa darí reorganizovať svoje sily vo vzdialených kmeňových oblastiach severozápadného Pakistanu.
Rokovanie Veľkej rady (džirgy) potrvá do nedele.
