Tlačové agentúry začali v pondelok 14. augusta 2000 informovať o potopení jadrovej ponorky Kursk, ktorá pre technické problémy ostala ležať na dne Barentsovho mora. Podľa správ bola kvôli technickým problémom zaplavená predná časť ponorky vodou. Ruské oficiálne informácie tvrdili, že v ponorke sa nenachádzali jadrové zbrane, nevzniklo teda žiadne bezprostredné nebezpečenstvo a z miesta nehlásili ani únik rádioaktivity.
Prvé informácie ruskej admirality neuvádzali, kedy a v ktorej časti Barentsovho mora k incidentu došlo, iba že to bolo počas vojenského cvičenia ruskej Severnej flotily v Barentsovom mori a udávali, že v ponorke bolo 107 námorníkov. K ponorke sa vydali ruské záchranné lode. Nórska strana však tvrdila, že seizmológovia zaznamenali v kritickej oblasti dve explózie v sobotu 12. augusta.
Ruské vedenie nakoniec potvrdilo, že k potopeniu ponorky došlo v sobotu 12. augusta 2000 s tým, že na palube bolo 118 námorníkov, ktorí napokon všetci zomreli.
VIDEO - Časť dokumentu Kursk - A submarine in troubled waters
Potopenie ponorky vyvolalo množstvo, aj neuveriteľných dohadov a objavilo sa aj niekoľko špekulácií o dôvode havárie. Nebolo jasné, či ponorka stroskotala následkom zrážky s neidentifikovateľným plavidlom, alebo bol príčinou jej havárie výbuch v prednej časti podmorskej lode. V tej súvislosti sa písalo, že ponorku napadla iná - neruská ponorka, že narazila na hlbinnú mínu z vojny, prirýchlo sa ponáhľala a narazila na dno, a iné. Dokonca sa hovorilo o čečenskom terorizme na ponorke, čo sa nakoniec vylúčilo.
Už 15. augusta ponúkli USA, aj Veľká Británia pomoc pri záchrane havarovanej ruskej ponorky. V obidvoch prípadoch sa pomoc neuskutočnila, kvôli nevedomosti, či by záchranné zariadenia oboch krajín boli technicky kompatibilné s technickým zariadením ruskej ponorky. Ruskej ponorke však nakoniec prišli na pomoc námorné sily z Británie a Nórska.
Práce na záchrane ponorky sa ťahali niekoľko mesiacov. Splnila sa, žiaľ, domnienka námorných expertov, ktorí tvrdili, že vzhľadom na polohu, v akej sa nachádzala (v medzinárodných vodách, severovýchodne od ruského prístavu Murmansk, v hĺbke asi 150 metrov) je akákoľvek záchrana mimoriadne ťažká, okrem iného aj kvôli silnému tlaku vody.
Postupne, s nadobudnutím presvedčenia o tom, že posádka ponorky už nežije, sa v Rusku zdvihla vlna smútku, beznádeje, rôznych fám o tragédii a obviňovania ruského námorníctva zo zlého spôsobu a hlavne z neskorých záchranných prác. Až do novembra 2000 sa v Barentsovom mori pracovalo na vyslobodzovaní ponorky.
Výsledkom dlhého vyšetrovania bola za príčinu skazy ponorky označená explózia cvičného torpéda, ktorá mala za následok reťazovú reakciu v torpédovej miestnosti. Prečo cvičné torpédo explodovalo, však nebolo nikdy objasnené. Operácia na vyzdvihnutie vraku stála približne osem miliónov dolárov, čo v tom čase bol rozpočet ruského ponorkového loďstva na celý rok.
Atómovú ponorku Kursk s kódovým označením K 141 vyrobili v roku 1994. Do prevádzky sa dostala v roku 1995. Išlo o v tom čase jedno z najnovších plavidiel ruského námorníctva. Bola to strategická atómová ponorka, ktorá mohla niesť 24 jadrových balistických striel.
MAPA - Miesto havárie
var map = L.map('map').setView([69.83962194067463, 37.265625], 3); L.tileLayer('http://{s}.tile.openstreetmap.org/{z}/{x}/{y}.png', { maxZoom: 18 , attribution: 'Prispievatelia © OpenStreetMap' }).addTo(map); L.Icon.Default.imagePath = 'http://c.sme.sk/imgs/leaflet'; var RedIcon = L.Icon.Default.extend({ options: { iconUrl: 'http://c.sme.sk/imgs/leaflet/icons/marker-red.png' } }); var redIcon = new RedIcon(); L.marker([69.83962194067463,37.265625], {icon: redIcon}).addTo(map);
