Paríž 10. augusta (TASR) -
Bratranec parížskeho arcibiskupa Arno Lustiger na úvod obradu pred katedrálou Notre Dame predniesol v aramejčine - jazyku, ktorým hovoril Ježiš - kaddiš, židovskú modlitbu za mŕtvych. Ďalší príbuzný, Jonas Moses-Lustiger, v hebrejčine a vo francúzštine prečítal 113. žalm, ktorý má veľký význam tak pre židov, ako aj pre katolíkov.
Pod mrakmi zatiahnutou oblohou sa pred preplnenou katedrálou v tichosti zišiel veľký dav.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy prerušil svoju letnú dovolenku v Spojených štátoch, aby sa mohol na rozlúčkovom obrade zúčastniť. Po pohrebe sa plánuje vrátiť do USA, kde sa má v sobotu stretnúť s prezidentom Georgeom W. Bushom. Na poslednej rozlúčke s kardinálom bol aj premiér Francois Fillon a iní francúzski politici.
Lustigera, ktorý v nedeľu vo veku 80 rokov podľahol rakovine, počas nacistickej okupácie Francúzska v rokoch 1940-44 ukrývali v katolíckych internátnych školách. Počas vojny konvertoval z judaizmu. Jeho matka po zatknutí zomrela vo vyhladzovacom tábore Osvienčim.
Po vojne sa Lustiger angažoval v organizáciách katolíckych študentov a bol premiantom na parížskom Katolíckom inštitúte. Po vysvätení v roku 1954 sa stal ako kňaz na parížskej farnosti známy svojimi údernými kázňami, ktoré vyšli knižne.
Lustiger, syn poľských utečencov, mal blízky vzťah so zosnulým pápežom Jánom Pavlom II., ktorý ho v roku 1979 vymenoval za orleánskeho biskupa a v roku 1981 za parížskeho arcibiskupa - do jednej z najvyšších pozícií, ktorú kedy vo francúzskej katolíckej cirkvi získal konvertita. O dva roky neskôr sa stal Lustiger kardinálom.
Podobne ako Ján Pavol, aj Lustiger sa staval tak proti ultratradicionalistom, ako aj k marxizmu naklonenej "novej ľavici" v rámci cirkvi. Zároveň však zaujal rozhodné postoje k sociálnym témam a vyslovoval sa za právo na prácu a proti vylučovaniu imigrantov zo spoločnosti.
Pohrebu sa zúčastnili lídri židovskej komunity a náboženskej obce i hodnostári z iných cirkví. Obrad celebroval Lustigerov nástupca na poste parížskeho arcibiskupa André Vingt-Trois. Na rozlúčke prečítali posolstvo pápeža Benedikta XVI., ktorého zastupoval legát Paul Poupard.
Rakvu s Lustigerovým telom preniesli do katedrály šiesti kňazi a v súlade s tradíciami uložili v arcibiskupskej krypte. Okrem rakvy do krypty uložili urnu so zemou z Kláštora sv. Juraja pri Jerichu a zo záhrady v Olivovej hore nad Jeruzalemom.
Profil kardinála Lustigera
"Som kardinál, žid a syn prisťahovalcov," hovorieval o sebe významný francúzsky biskup, ktorý sa narodil 17. septembra 1926 v 12. parížskom obvode v židovskej rodine pochádzajúcej z poľského Sliezska. Jeho rodičia Charles a Gisele Lustigerovci mali obchod s pleteným tovarom.
Neskorší arcibiskup Paríža v rokoch 1981-2005 sa v detstve vášnivo zaujímal o hudbu a zdôrazňoval, že rodičia ho vychovávali "v láske ku krajine, v občianskej hrdosti, pre dobro a pravdu". V tieto cnosti veril po celý život, zdôraznili pri príležitosti jeho úmrtia francúzske médiá.
Aaron si veľmi zavčasu uvedomil, že je židovský prisťahovalec, hoci jeho rodičia neboli veriaci. Rodina bola skôr chudobná a tak chlapec býval oblečený inak ako rovesníci.
V škole dosahoval výborné výsledky. No v Montaignovom lýceu dostal pocítiť, čo znamená byť žid - zbili ho. Inokedy, keď sa priblížil k skupine chlapcov a chcel sa zapojiť s nimi do diskusie, upozornili ho: "To sa ťa netýka, si špinavý žid."
Mladý Aaron Lustiger si ale naplno uvedomil, čo bude znamenať nacizmus, keď bol v roku 1937 na jazykovom pobyte v Nemecku. Dostal sa do rodiny učiteľov, ktorých deti boli členmi Hitlerjugend.
V tom období v rodičovskej knižnici našiel protestantskú Bibliu a prečítal si ju. Nový zákon pochopil ako zavŕšenie Starého zákona, v ktorom objavil korene svojej židovskej identity. Aaron sa stal kresťanom, čo sa nepozdávalo jeho rodičom.
V meste Orléans, kam ho rodičia poslali na začiatku vojny, požiadal ako 14-ročný o sviatosť krstu v katolíckom kostole. Prijal meno Jean a Marie (Jean-Marie).
Jeho rodičia si mysleli, že sa takto chce chrániť. Po vojne ho otec žiadal, aby sa vzdal krstu. Matka zomrela v roku 1943 v Osvienčime, kam bola deportovaná z francúzskeho tábora v Drancy. Táto udalosť ho navždy poznačila, hovoriť o nej mohol až po mnohých rokoch.
Po návrate z Orléansu do Paríža začal študovať filozofiu na Univerzite Sorbonne, neskôr sa pustil do teológie v Katolíckom inštitúte v Paríži. Vysvätený za kňaza bol 17. apríla 1954.
Ako 43-ročný sa v roku 1969 stal farárom v Sainte-Jeanne-de-Chantal v Paríži, kde mu ako vikár pomáhal jeho nástupca v arcibiskupskom úrade a súčasný arcibiskup parížsky André Vingt-Trois.
Po desiatich rokoch na fare v Jeanne-de-Chantal Lustigera vtedy novozvolený pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa orleánskeho. Na slávnosť 8. decembra 1979 prišiel aj otec nového biskupa.
Ordinácia sa konala v chráme, kde Lustiger ako chlapec prijal krst. Za biskupské heslo si vybral: "Bohu je všetko možné." V Orléans biskup zotrval 15 mesiacov, potom bol preložený do Paríža ako arcibiskup.
Podobne ako poľský pápež Ján Pavol II. aj arcibiskup Paríža zastával názor, že západná spoločnosť je v kríze, lebo sa z nej vytratili základy kresťanskej morálky. Preto treba znova nájsť zmysel viery, postaviť sa proti osudovému chápaniu ľudského údelu a predkladať nádej v zmŕtvychvstalého Krista.
Lustiger si dobre uvedomoval význam médií v spoločnosti, preto v roku 1981 založil rozhlasovú stanicu Radio Notre-Dame a neskôr v roku 1999 televíznu stanicu KTO. Medzitým stihol napísať približne dvadsiatku kníh. Členom prestížnej Francúzskej akadémie sa stal 15. júna 1995.
Zorganizoval úspešné Svetové dni mládeže v roku 1997, na ktoré prišiel pápež Ján Pavol II. Aj keď biskupi spravidla odchádzajú do dôchodku vo veku 75 rokov, poľský pápež ponechal kardinála Lustigera vo funkcii arcibiskupa parížskeho do februára 2005, keď dovŕšil 78 rokov.
Veľký význam zohral kardinál Lustiger v dialógu medzi kresťanstvom a judaizmom. Diskrétne však určite podporoval Jána Pavla II., keď sa v roku 1994 oznámil, že sa chce ospravedlniť a vykonať akt pokánia za chyby minulosti proti židom. Tento čin pritom vyvolal kontroverzné reakcie na oboch stranách.
Kardinál stál v popredí, keď francúzski biskupi 30. septembra 1997 vykonali za svoje diecézy akt pokánia. Stalo sa tak v Drancy, kde bol počas nacistickej okupácie internačný tábor.
Prispel tiež k ceste Jána Pavla II. do Svätej zeme v roku 2000 a stál po jeho boku, keď holokaust - hebrejsky šoa - prirovnal ku "Golgote moderných čias".
Za Lustigera sa prvé zádušné omše konali už v 6. augusta. Zvony Chrámu Matky Božej v Paríži (Notre-Dame) zazvonili v ten deň ráno 80-krát umieračik, aby Parížanom oznámili správu - katolícku cirkev postihla smutná udalosť: srdce bývalého arcibiskupa parížskeho dotĺklo.
