Londýn/Belehrad/Priština 8. augusta (TASR) - Stretnutím trojky kontaktnej skupiny sa vo štvrtok v Londýne začína nová etapa hľadania riešenia otázky budúceho štatútu Kosova, odštiepeneckej juhosrbskej provincie, ktorá je od roku 1999 pod správou OSN.
Trojica diplomatov z USA, Ruska a EÚ má podľa predpokladov viesť 120 dní rozhovorov medzi Belehradom a Prištinou. Sprostredkovatelia - Američan Frank Wisner, Rus Alexander Borzan-Charčenko a zástupca EÚ Nemec Wolfgang Ischinger - majú generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi správu o rokovaniach predložiť do 10. decembra. V piatok má trojka na programe návštevu Belehradu a Prištiny.
Zatiaľ nie je známe, akou formou budú rokovania prebiehať. Nastávajúce rozhovory sú označované za posledný pokus západných mocností a Ruska primať obe strany k dohode o budúcnosti Kosova. Región je pod správou OSN od júna 1999, keď nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu zastavili dvojročný konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu.
Osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari 13 mesiacov sprostredkoval rozhovory medzi Belehradom a Prištinou, ktoré sa začiatkom roka skončili bez náznaku dohody.
Fínsky exprezident následne skonštatoval, že kompromis je nemožný a začiatkom apríla Bezpečnostnej rade OSN predložil svoj návrh, v ktorom nezávislosť Kosova označil za jediné životaschopné riešenie.
Rusko, srbský spojenec, hrozbou veta v júli zabránilo západným krajinám, aby v BR OSN predložili na hlasovanie návrh rezolúcie vypracovanej na základe Ahtisaariho odporúčania, ktorá by viedla k nezávislosti Kosova, spočiatku pod dozorom EÚ. Moskva tvrdí, že podporí len riešenie prijateľné pre obe strany - aj pre Belehrad.
Kontaktná skupina - USA, Rusko, Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko - sa následne dohodla na ďalšom pokuse o dosiahnutie kompromisu na rokovaniach sprostredkovaných trojkou. Nádeje na úspech sú však minimálne.
Lídri kosovských Albáncov trvajú na tom, že nezávislosť provincie je jediným riešením, o ktorom nemožno rokovať. Premiér Agim Ceku vyhlásil, že nejde o nové rozhovory, ale len o ďalší odklad pre vyhlásenie nezávislosti.
Belehrad, ktorý Kosovu dlhodobo ponúka veľmi širokú autonómiu, vyjadril ochotu vzdať sa určitých znakov suverenity v provincii. Kosovo by si vnútorné záležitosti riadilo úplne samostatne, malo by prístup k medzinárodným finančným inštitúciám a právo na určitú formu zahraničných zastupiteľstiev - ale zostalo by súčasťou Srbska.
Aj keď delenie Kosova nie je oficiálnou témou rokovaní, viacerí pozorovatelia rátajú aj s takouto možnosťou. Srbi tvoria väčšinu na severe Kosova, ktorý je mimo kontroly úradov v Priština. Rieka Ibar, ktorá rozdeľuje mesto Kosovská Mitrovica na albánsku a srbskú časť, by sa tak mohla stať skutočnou hraničnou riekou.
