Blacksburg 6. augusta (TASR) - Bezprostredný opis tragických udalostí na Technickej univerzite vo Virgínii v USA, kde juhokórejský študent Čcho Sung-hui zavraždil 32 ľudí, ponúkne kniha siedmich študentov žurnalistiky a ich profesora Rolanda Lazenbyho. Kniha spomienok "April 16th: Virginia Tech Remembers" vyjde 28. augusta.
Študenti z neďalekej triedy profesora Lazenbyho od prvých chvíľ po streľbe monitorovali situáciu, telefonovali, písali e-maily na študentskú webovú stránku. Streľba v budove Norris Hall bola najväčšou masakrou v moderných dejinách USA. Čcho nakoniec spáchal samovraždu.
Univerzitná komunita zostala v šoku. Rozhodnutie publikovať zážitky tých dní nebolo jednoduché a stretlo sa aj s kritikou. "Sú istí ľudia, ktorí si o knihe myslia, že je to dobrá myšlienka. A sú zas iní ľudia, ktorí si myslia, že je to hrozný nápad," povedal Lazenby.
Pre študentov, zdrvených rovnako ako zvyšok univerzitnej komunity, bola práca na knihe hlboko osobnou skúsenosťou a výzvou. Autori neskúmajú udalosti, ktoré viedli ku tragédii, nič nevyčítajú. Namiesto toho rozprávajú príbeh zo 16. apríla a jeho dôsledky, videné očami tých, ktorí mali zážitky z prvej ruky.
Vyše tretina knihy je venovaná profilom obetí a časť výťažku z jej predaja pôjde rodinám zastrelených. Študenti svoju knihu považujú aj za vyjadrenie pocty obetiam. Majú pocit, že sa zmocnili témy s väčšou senzivitou, ako to mohol urobiť niekto zvonku.
"Bola to asi jedna z najťažších vecí, aké som doteraz vo svojom živote urobila," povedala 20-ročná študentka Suzanne Higgsová, ktorá tiež písala správy priamo z Lazenbyho triedy. Cítila však, že je to potrebné urobiť.
Hoci väčšina informácií z knihy už bola uverejnená, priame výpovede účastníkov sú novým pohľadom. Hrozné chvíle masakry v Norris Hall sa vracajú v opise tých, ktorí prežili. Rovnako aj pekelné scény z nemocnice napísali účastníci.
"Keď hlaveň zbrane a oči strelca prechádzali späť miestnosťou, krátko sa zastavili na mne," napísal Derek O'Dell, ktorého Čcho v Norris Hall postrelil, a spomenul prázdnotu, vyžarujúcu z útočníkových očí.
"Niekedy sa pozriete do očí človeka a vidíte životný príbeh, útrapy, s ktorými sa stretol. V jeho očiach nebolo nič," spomína O'Dell. Ďalšie dobre napísané opisy sú dielom tých, ktorí na univerzite čakali na správy o svojich milovaných.
"Vediac, že každý z týchto nárekov a výkrikov znamenal stratu niečieho života, je to čosi, na čo nikdy nezabudnem," napísala Megan Meadowsová, ktorá pri masakre tiež stratila blízku osobu.
