Priština/Belehrad 6. augusta (TASR) - Rozhodnutie šéfa Misie OSN v Kosove (UNMIK) Joachima Rückera zastaviť vrátenie majetku kosovským Srbom vyvolalo v Belehrade rozhorčenie.
Cez víkend sa objavili informácie, že Rücker rozhodol o zastavení realizácie 350 dekrétov ohľadom vrátenia majetku, ktorý vydala kosovská agentúra pre správu majetku. Hovorkyňa UNMIK Myriam Dessableová dnes pre kosovskoalbánske médiá povedala, že dekréty nie sú sporné, len sa zastavila ich realizácia. Ako dodala, opatrenie nie je namierené proti žiadnej etnickej skupine.
Belehrad však týmto vysvetleniam neverí a je presvedčený, že opatrenie je namierené proti návratu Srbov, ktorí z Kosova ušli po konflikte z rokov 1998-99.
Podľa denníka Politika Rückerovo rozhodnutie súvisí s problémami v obci Klina juhozápadne od Prištiny, kde komunálni predstavitelia odmietali plniť rozhodnutia miestnych zástupcov UNMIK a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o vracaní majetku Srbom.
Klina je prvé kosovské mesto, kde začali organizovať návrat Srbov, ktorí ušli po roku 1999. Plnenie štandardov v oblasti práv menšín a návrate utečencov je dôležitým aspektom rokovaní o budúcnosti Kosova.
Denník uvádza, že spor sa dotkol aj bývalého srbského komunálneho funkcionára Svetislava Dabizljeviča, do domu ktorého sa medzičasom nasťahoval albánsky poslanec kosovského parlamentu. Starosta Kliny, Spend Tedreva, odmietavý postoj k návratu nehnuteľnosti údajne zdôvodnil tým, že vojnovým zločincom nemožno vracať majetok.
V Kline sa stal "personou non grata" aj zástupca UNMIK Luis Perez, ktorý sa zasadzoval za vrátenie majetku. Podľa belehradských údajov kosovskí Srbi podali v Prištine 25.000 žiadostí o vrátenie majetku.
V Belehrade sa špekuluje o tom, že Rückerovo rozhodnutie súvisí aj s dianím na severe Kosova, kde Srbi - ktorí tvoria v oblasti väčšinu - prejavujú čoraz väčší záujem o kúpu majetku tamojších kosovských Albáncov. Zrejme rátajú s tým, že Kosovo sa nakoniec rozdelí na srbskú a albánsku časť.
Na severe Kosova žije asi 3000 Albáncov. Kosovský premiér Agim Ceku ich minulý týždeň vyzval, aby svoje nehnuteľnosti nepredávali.
Majetkové pomery v Kosove sú mimoriadne komplikované. Podľa údajov srbského ministerstva pre Kosovo asi 58,79 percenta územia provincie je majetkom srbského štátu, srbskej pravoslávnej cirkvi a kosovských Srbov. Tieto údaje vyplývajú z katastrálnych kníh, ktoré sa od roku 1999 nachádzajú v Belehrade. Za uplynulých osem rokov administratívy OSN však do týchto kníh nezapísali žiadne zmeny vlastníctva.
Kosovský parlament v roku 2003 prijal nový zákon o katastroch, ktorý predpokladá, že miestne úrady budú mať nové katastrálne knihy.
Bývalé juhoslovanské a srbské úrady sa ešte v 80. rokoch pokúsili zabrániť vysťahovalectvu kosovských Srbov do centrálnej časti krajiny tým, že oficiálne zakázali predaj srbského majetku miestnym Albáncom. Toto opatrenie viedlo k tomu, že už uzavreté obchody neboli nikdy oficiálne zaregistrované. V Belehrade vraj vychádzajú z toho, že prakticky všetky srbské byty v metropole Priština medzičasom predali etnickým Albáncom.
Pred kosovskou vojnou žilo v Prištine asi 30.000 Srbov, v súčasnosti ich je asi 70.
