Ako dnes v Štokholme informoval uznávaný švédsky autor kriminálnych románov Henning Mankell, manžel Bergmanovej dcéry Evy, pozostalá rodina zverejní v tejto súvislosti vyhlásenie v polovici týždňa. O obsahu vyhlásenia však literát neuviedol žiadne detaily.
Oficiálnu spomienkovú slávnosť pripravuje v súvislostí s úmrtím jedného z najlepších režisérov minulého storočia v Štokholme švédska prvá divadelná scéna - Kráľovské dramatické divadlo Dramaten.
Aj termín tohto podujatia však zatiaľ nie je známy. S národným divadlom spolupracoval Ingmar Bergman ako režisér do roku 2002, istý čas pôsobil aj ako intendant tohto divadla. Do kondolenčnej knihy vo foyeri inštitúcie sa medzičasom zapísali rádovo tisícky smútiacich.
Ingmar Bergman zomrel 30. júla vo veku 89 rokov doma, na malom ostrove Farö v Baltickom mori.
Práce ako Večer kaukliarov, Leto s Monikou, Úsmevy letnej noci, Siedma pečať, Lesné jahody, Prameň panny, Mlčanie, Persona, Hodina vlkov, Hanba, ale aj Šepoty a výkriky, Scény zo života manželského, Tvárou v tvár, Jesenná sonáta, či Fanny a Alexander radia rodáka z Uppsaly medzi velikánov svetovej kinematografie XX. storočia.
Filmy zosnulého charakterizuje mytológia, hľadanie zmyslu života, Boha, ale predovšetkým drobná psychologická kresba charakterov jednotlivých postáv.
K ich mimoriadnosti, ktorú ocenili tak filmoví kritici, ako aj publikum, nemalou mierou prispela práca kameramana, ktorým bol vo väčšine prípadov vlani zosnulý Bergmanov "dvorný" spolupracovník Sven Nykvist, ale aj nekonvenčný strih.
Laureát Zlatej palmy z MFF v Cannes 1997, kde mu toto ocenenie udelili ako najlepšiemu režisérovi všetkých čias, dostal od druhej polovice 50. rokov 20. storočia celý rad prestížnych ocenení.
Získal Zlatého medveďa na Berlinale 1958, Pamätnú cenu Irvinga G. Thalberga pri udeľovaní Oscarov 1971 za dlhoročné konzekventné úsilie o vysokú umeleckú kvalitu, Zlatého leva na MFF v Benátkach 1983 za celoživotné dielo, Európsku filmovú cenu Felixa 1988 za celoživotné dielo, ale aj prestížnu nemeckú cenu Bambi 1977 a ocenenie Praemium Imperiale Japonskej umeleckej asociácie v roku 1991.
Cenu Americkej filmovej akadémie Oscara za najlepší neanglicky nakrútený film roka získal Ingmar Bergman celkove tri razy, a to za snímky Prameň panny (1961), Ako v zrkadle (1962), Fanny a Alexander (1984). Ďalších osem nominácií na toto ocenenie si vyslúžil v piatich prípadoch v kategórii najlepší scenár a v troch v kategórii najlepšia réžia.
