Z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride dnes vypustili na cestu k Marsu raketu Delta II, na ktorej palube sa nachádza sonda Phoenix, ktorej úlohou bude zistiť, či je prostredie červenej planéty vhodné pre primitívny život. Bude skúmať oblasť okolo severného pólu červenej planéty, kde predošlé misie zaregistrovali dôkazy o výskyte ľadu.
Raketa vyštartovala krátko pred 11.30 h SELČ a k Marsu by mala doletieť 25. mája. V nasledujúcich troch letných mesiacoch by robotické rameno vesmírneho plavidla malo skúmať zľadovatenú pôdu červenej planéty.
VIDEO - Sonda Phoenix
Robotické rameno sondy, dlhé zhruba 2,3 metra a vybavené vrtákom a ďalšími nástrojmi, bude vŕtať v zmesi skál, prachu a ľadu a skúmať, či tam existujú podmienky pre výskyt mikroskopických foriem života. Phoenix bude po dolete k Marsu pri klesaní využívať tepelný štít a padák, vďaka ktorému sa zníži jeho rýchlosť na približne 215 kilometrov za hodinu. Posledná fáza dopadu bude kontrolovaná prostredníctvom špeciálnych pomocných rakiet.
"Je to nádherné ráno na cestu k Marsu," uviedol krátko pred vypustením rakety manažér projektu Barry Goldstein. Misia vyšla na 420 miliónov dolárov (10,2 miliardy Sk).
V laboratóriu sondy sa nachádza osem "pecí" na zohrievanie získaných vzoriek, pri ktorom bude možné analyzovať vyparujúce sa plyny.
Prostredníctvom experimentu vedci získajú odpovede na niekoľko otázok ohľadne vody na Marse, vrátane toho, či bola niekedy v minulosti v kvapalnom stave alebo či obsahuje nejaké organické molekuly. V prípade pozitívnych odpovedí na obe otázky bude výrazne zvýšená pravdepodobnosť, že na planéte sú podmienky pre život.
Na rozdiel od misií Viking z polovice 70. rokov minulého storočia nie je úlohou Phoenixu hľadať priamo známky života, ale iba analyzovať, či je možné, aby sa tam aspoň mikroskopické formy života uchytili a vyvíjali.
Robotické rameno prenikne cez vrstvu ľadu, hornín a prachu do hĺbky jedného metra. Teplota v oblasti, kde bude operovať, sa pohybuje medzi 0 až mínus 100 stupňami Celzia.
Phoenix bude tiež vysielať do atmosféry laserové lúče, aby tak skúmal štruktúru oblakov a ďalších elementov. Po nástupe marťanskej zimy bude fungovať ako meteorologická stanica.
Autor: mš
