Presvedčiť „Ich veličenstvá“ - aragónskeho kráľa Ferdinanda a kastílsku kráľovnú Izabelu, sa Kolumbovi podarilo až po ich víťazstve nad Maurami. Novoutvorené Španielsko už malo dosť síl zaplatiť výpravu, ktorá nepochodila inde. Kolumbov šarm zapôsobil najmä na Izabelu.
Turci blokovali cestu cez Malú Áziu, ale bohatstvo Indie Európu naďalej lákalo. Cirkev len veľmi pomaly ustupovala od geocentrickej predstavy sveta, argumenty o guľatosti zeme, ako napríklad zaokrúhlenie obzoru pri plavbe lodí, však podporovali aj nezvyčajné nálezy na západnom pobreží.
Dôležitý argument, ktorý Kolumbus diplomaticky využíval, bola aj predstava o prvenstve Španielska. Odvážnej myšlienke pomohli aj nové lode, karaky a karavely, ktoré s tromi sťažňami už neboli hračkami vetra na mori, a kompas.
Ťažkosti s plavbou
Vlajková loď admirála Kolumba (titul získal od kráľa) karaka Santa Maria bola dlhá 26 metrov, široká 8 metrov a nosnosť mala 240 ton. Karavela Pinta bola o polovicu menšia, ale rýchlejšia. Obe mali rahnové oplachtenie. Najmenšia Nina niesla latinské plachty.
Veliteľmi dvoch lodí boli skúsení námorníci bratia Pinzónovci. Iba časť námorníkov bola z bývalých posádok, hoci Kolumbus v denníku píše, že boli „dobrí a skúsení“. V skutočnosti to boli bežne naverbovaní, fyzicky zdatní, ale nevzdelaní ľudia. Časť posádky tvorili trestanci.
Plavba sa začala s problémami. Pinte sa zlomilo kormidlo a medzipristátie na Kanárskych ostrovoch preto trvalo dlhšie. Bezvetrie zdržalo lode bez pohybu na mori tri ďalšie dni. Od zastávky však už aj Nina mala rahnové oplachtenie a mohla plávať rýchlejšie.
Potom sa lode pustili na západ. Ak sa dnes pozrieme na Kolumbovu kresbu zemegule, vidíme, že predpokladal, že India je vzdialenejšia ako ostrovy, ktoré objavil. Flotila postupovala po 28 stupni severnej šírky. Kolumbus sa spoliehal na zápisky Marca Pola, ktorý tam naznačil ostrov Cipango (Japonsko) a Kathaj (Čínu). Táto voľba lodiam veľmi pomohla, lebo mali priaznivý vietor.
Neistota v posádke
Ako sa lode vzďaľovali od známych brehov, prepukla medzi námorníkmi panika, preto Kolumbus nariadil plavbu aj v noci. Chcel udržať morálku a predísť vzbure. Dokonca viedol dva denníky, aby skutočnú vzdialenosť poznal len on a aby si námorníci mysleli, že nie sú až takí vzdialení od známych brehov.
Aj kompas sa zbláznil a klonil sa na západ. Odchýlky magnetického poľa Zeme neboli dovtedy ešte známe, a tak si Kolumbus pomohol bájkou o hviezde Polárke. Falošný poplach o zemi zase vyvolal vzburu na Pinte, ale Kolumbus námorníkov nepotrestal, lebo ich potreboval. Siedmeho októbra sa lode začali riadiť letom vtákov a smerovali na juhozápad. Kúsky dreva a trstiny častejšie signalizovali zem.
Konečne zem
Dvanásteho októbra 1492 zaznel výstrel z dela na Pinte, ktorý lodiam oznamoval - zem. Kolumbus vystúpil na breh, presvedčený, že je blízko Indie. Presvedčenie mu zostalo do konca života. Preto aj domorodcov nazval Indiánmi.
V skutočnosti objavil ostrov Guanahani, ktorý premenoval na San Salvador a vyhlásil za majetok Španielska. Ostrovania výpravu veľmi vľúdne prijali a kúsky zlata, škorice a pižma ho presvedčili, že kraj je bohatý a že je tam, kam mieril. Keď mu miestni naznačovali, že blízko je veľký ostrov, vydal sa na cestu a pristál na Kube. Posádka bola nadšená. Martin Pinzón neposlúchol veliteľa a odplával na Pinte do neznáma.
Kolumbus objavil aj prekrásne Haiti, ale stratil tam na plytčine Santa Mariu. Do Európy sa vrátil na Nine a zažil slávu, po akej túžil. Bol menovaný miestokráľom objaveného územia.
Aj keď ho potom sprevádzala smola a zabudnutie, jeho objav zmenil svet. Skončil sa stredovek a svet začal písať dejiny novoveku.
