Ferrara 2. augusta (TASR) - Talianskeho avantgardného filmového režiséra Michelangela Antonioniho dnes pochovali na severe Talianska v jeho rodnom meste Ferrara.
Na pohrebnom obrade v Bazilike svätého Juraja sa okrem iných zúčastnil nemecký režisér Wim Wenders, básnik a scenárista Tonino Guerra a veľký počet režisérových priateľov a známych.
Ferrarský arcibiskup Paolo Rabitti označil Antonioniho, ktorý zomrel v pondelok vo veku 94 rokov, za "majstra a kúzelníka so svetlom".
Antonioni sa preslávil v 60. rokoch filmami ako boli Zväčšenina a Zabriskie Point. Po porážke, ktorú utrpel v roku 1985, bol pripútaný na invalidný vozík a hovoril len s ťažkosťami. "Teraz je nad oblakmi," povedal Wenders, narážajúc na názov filmu, ktorý v roku 1996 spolu s Antonionim režíroval.
Filmový režisér získal vedomosti z oblasti filmovej techniky v rímskych ateliéroch Cinecitta, pričom zároveň scenáristicky spolupracoval s Robertom Rosselinim na predlohe filmu Un pilota ritorna a pôsobil ako asistent réžie pri nakrúcaní snímok I due Foscari režiséra Enrica Fulchignoniho i Les visiteurs du soir slávneho francúzskeho filmára Marcela Carného.
Antonioniho filmovým debutom bol krátkometrážny snímok Gente del Po, príbeh chudobných rybárov z povodia rieky Pád, na ktorom pracoval od roku 1943. Celovečernú hranú prvotinu nakrútil režisér v roku 1950 pod názvom Cronaca di Amore (Kronika jednej lásky).
Umelec bol v začiatkoch svojej filmárskej tvorby jedným z predstaviteľov talianskeho neorealizmu, od ktorého sa však už v rannej fáze svojej umeleckej dráhy odklonil. Už diela ako La Signora senza camelie (Dáma bez kamélií, 1953), Le Amiche (Priateľky, 1955) a predovšetkým Il Grido (Výkrik, 1957) naznačili jeho mimoriadny talent. Antonioniho fascinovala problematika vnútorného odcudzenia a rozorvanosti hrdinov, o čom presvedčil v trilógii L'Avventura (Dobrodružstvo, 1960), La Notte (Noc, 1961) a L'eclisse (Zatmenie, 1962).
V roku 1964 nakrútil režisér v taliansko-francúzskej koprodukcii s Monicou Vittiovou a Richardom Harrisom v hlavných úlohách svoj prvý farebný film Il deserto rosso (Červená pustatina), snímku, ktorú na MFF v Benátkach ocenili hlavnou trofejou Zlatým levom. Drámu o osamelosti mnohí považujú za akési vyvrcholenie predchádzajúcej trilógie.
Najslávnejší filmárov opus Zväčšenina vznikol v roku 1966 na Britských ostrovoch. Snímka bola prvou z trojice filmov v produkcii Carla Pontiho a patrí medzičasom medzi kultové diela 20. storočia. Podmanila si odbornú, ako aj laickú verejnosť a získala celý rad ocenení, vrátane dvoch nominácií na Oscarov v kategóriách najlepší film a najlepší scenár.
V roku 1970 nakrútil taliansky režisér v zámorí drámu Zabriskie Point, ktorá sa stala akousi poctou hnutiu hippies a ktorú preslávil aj mimoriadny soundtrack.
S nepochopením u čínskych úradov sa stretol filmárov dokument Chung Kuo, ktorý nakrútil režisér počas návštevy najľudnatejšej krajiny planéty v roku 1972. Čínska strana ho označila za antičínsky, antikomunistický a prezentujúci krajinu vo falošnom svetle.
V roku 1975 obohatil Antonioni všetkých stúpencov filmového umenia napínavým, ale filmovo mimoriadne zaujímavo spracovaným príbehom novinára, ktorý sa odhodlá prijať cudziu identitu v snímke Professione reporter (Povolanie: Reportér). V titulnej úlohe filmu, ktorý získal cenu Bodil pre najlepší európsky film, sa predstavil Jack Nicholson, jeho partnerkou bola Maria Schneiderová.
Bol jedným z tvorcov, ktorý výraznou mierou prispeli k inovácii filmového jazyka, bol nositeľom Zlatého medveďa z Berlinale za film Noc, Zlatého leva z MFF v Benátkach za Červenú pustatinu i Zlatej palmy z MFF v Cannes za snímku Zväčšenina. Antonioni sa stal aj laureátom prestížnej Ceny Luchina Viscontiho (1976), Ceny Francoisa Truffauta (1991), Európskej filmovej ceny Félixa za celoživotné dielo (1993), Ceny Americkej filmovej akadémie Oscara za celoživotné dielo (1995), ako aj prvým nositeľom ceny San Marco z MFF v Benátkach za celoživotné dielo (2002). Jeho práce si odniesli však celý rad ďalších ocenení zo spomínaných filmových prehliadok, ako aj festivalov v Locarne, Kansas City, Montreale, Istanbule, či Valladolide.
