Ruská zátarasa v OSN znamená, že vyjednávači sa ešte raz musia pokúsiť nájsť kompromis v otázke Kosova - napriek tomu, že ich šance na úspech nie sú lepšie ako v uplynulých rokoch.
Ruská podpora odmietavého postoja Srbska k nezávislosti odštiepeneckej provincie prinútila Západ, aby odstúpil od hlasovania o návrhu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a otázku Kosova sa pokúsil vyriešiť v novom kolaerokovaní, ktoré majú trvať štyri mesiace.
Rozhovory vedené trojkou diplomatov z EÚ, USA a Ruska sa majú podľa očakávaní začať "tento týždeň, budúci týždeň, veľmi skoro" - ako povedal diplomatický zdroj EÚ citovaný agentúrou Reuters.
Kosovský denník Zeri uviedol, že generálny tajomník OSN Pan Ki-mun príslušné rozhodnutie oznámi tento týždeň.
Nezávislosť je "jediné životaschopné riešenie"
Bez ohľadu na to, kedy sa rozhovory začnú, nik neverí v skoré dosiahnutie dohody. Neobjavili sa žiadne náznaky zblíženia nezmieriteľných postojov Belehradu a Prištiny, ktoré sa nepodarilo prekonať ani za 13 mesiacov rokovaní sprostredkovaných vyslancom OSN Marttim Ahtisaarim.Ahtisaari začiatkom apríla Bezpečnostnej rade navrhol, aby Kosovu udelila nezávislosť, spočiatku pod medzinárodným dozorom. Nezávislosť označil za "jediné životaschopné riešenie". Západ súhlasí.
Požiadavky kosovských Albáncov, ktorí tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie, sú jasné. Želajú si nezávislosť a budú akceptovať časovo neohraničený medzinárodný dozor nad tým, ako zaobchádzajú s menšinami, hlavne Srbmi a ich kultúrnymi, náboženskými a historickými objektmi.
Srbsko predpokladá vytvorenie demilitarizovanej zóny
Srbské požiadavky sa tiež zdajú byť jasné: Žiadna nezávislosť, žiadna zmena hraníc, žiadna strata suverenity. Srbsko však naznačuje ochotu tolerovať donekonečna štatút Kosova ako medzinárodného protektorátu, kým nebudú ohrozené jeho právne nároky na región, považovaný za kolísku štátnosti.
Belehrad nenavrhuje obnovenie svojej vlády v Kosove, ktorú v roku 1999 prerušili nálety NATO a aliancia nimi zastavila dvojročný konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu.
Zdroj na srbskom ministerstve pre Kosovo povedal, že Belehrad predpokladá vytvorenie demilitarizovanej zóny, kde by hliadkovali vojaci EÚ, "ktorí by v prípade potreby mohli zostať aj 20 rokov". Ak by zmierenie nakoniec viedlo k väčšej integrácii, kosovskí "Albánci by ako menšina dostali určitý počet parlamentných kresiel (v Skupštine) a mohli by voliť svojich zástupcov".
Západný diplomat pôsobiaci v Belehrade povedal, že Srbsko si želá, aby Západ na Kosovom dozeral a živil ho roky - ignorujúc želanie tamojších obyvateľov a riziko obnovenia vojny za nezávislosť.
Srbi sú ochotní akceptovať kosovských Albáncov aj ako voličov
Srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič vo Washingtone 27. júla ponúkol "najširšiu možnú samosprávu pre kosovských Albáncov, s medzinárodne garantovanou administratívou vnútorných záležitostí úplne bez hrozieb Belehradu".
Predtým však povedal, že Srbsko by bolo ochotné akceptovať kosovských Albáncov ako plnoprávnych občanov, ktorí by hlasovali v srbských voľbách. V srbskej politike by išlo o "seizmický otras ... ale ja som za," citovali médiá Jeremiča počas návštevy v Madride.
V prípade, že by sa kosovskí Albánci na srbských voľbách zúčastnili, mali by silný dopad na 5,5-miliónový srbský elektorát a takmer určite by si zaistili vstup do vlády. Väčšina Srbov by to odmietla.
Na otázku Reuters, či je Jeremičova madridská ponuka v súlade s oficiálnou politikou, kancelária premiéra Vojislava Koštunicu ešte neodpovedala.
Koštunica odmieta nezávislosť Kosova s tým, že by išlo o porušenie medzinárodného práva. Rusko tvrdí, že práve z tohto dôvodu ho podporuje - v obavách, že udelenie nezávislosti by vytvorilo nebezpečný precedens.
Večerjne novosti: EÚ možno bude za konfederatívne usporiadanie
Belehradský bulvárny denník Večerjne novosti v dnešnom vydaní s odvolaním sa na diplomatické zdroje špekuluje, že EÚ by sa mohla v priebehu nových kosovských rokovaní pokúsiť presadiť myšlienku konfederatívneho usporiadania srbsko-kosovských vzťahov. Konfederácia by bola prechodným riešením pred "nevyhnutnou nezávislosťou Kosova za pár rokov".
Štátne hranice by sa zatiaľ nemenili, kosovskí Albánci by novou ústavou získali právo na sebaurčenie - presnejšie povedané právo na to, aby po určitom čase usporiadali referendum o nezávislosti. "Zjednodušene povedané, Albánci by dostali všetko, Srbi by nakoniec všetko stratili," uvádza denník.
Večerjne novosti dodávajú, že idea konfederácie má korene ešte v roku 2003, keď sa Juhoslovanská zväzová republika (JZR) za sprostredkovania Solanu transformovala na voľnú úniu Srbska a Čiernej Hory (SČH). V tom čase vznikli mapy prípadného zväzku troch subjektov - Srbska, Čiernej Hory a Kosova. Pokojné rozpustenie srbsko-čiernohorského zväzku z minulého roku by mohlo medzinárodné spoločenstvo prinútiť k tomu, aby koncept konfederácie aplikovali aj v prípade Kosova.
Srbský premiér Vojislav Koštunica však prostredníctvom vyhlásenia model konfederatívneho usporiadania odmietol ako "zbytočný". Podľa Koštunicu by mali na nachádzajúce rokovania riešiť otázku "postavenia albánskej menšiny v autonómnej provincii" Kosovo.
Kosovská trojka
Kosovská trojka, ktorá sa musí pokúsiť prekonať patovú situáciu, už bola vymenovaná. Nemecký diplomat Wolfgang Ischinger bude zastupovať EÚ, Rusko šéf balkánskeho oddelenia ministerstva zahraničných vecí Alexander Bocan-Charčenko a USA veterán diplomacie Frank Wisner. Podľa viacerých komentátorov na rokovaniach bude v stávke viac, ako len Kosovo.
Na pokračovaní kosovských rozhovorov vo formáte trojky sa veľmoci dohodli po tom, čo 20. júla kvôli odporu Ruska na pôde Bezpečnostnej rady OSN stroskotali snahy o prijatie rezolúcie o budúcnosti Kosova.
Americkí a európski predstavitelia presadzujú 120 dodatočných dní rokovaní. Rusko sa však vyslovilo proti stanovovaniu "umelých" termínov na dokončenie rozhovorov, čo bude zrejme zdrojom nových sporov so západnými mocnosťami.
"Predurčovanie výsledku, ku ktorému sprostredkovatelia dospejú, presadzovanie Ahtisaariho plánu, ktorí Srbi odmietli, stanovovanie umelých časových limitov pre rokovania - toto všetko je nezlučiteľné s cieľom o dosiahnutie kompromisu," uvádza sa v dnešnom vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí. "V súčasnej, kritickej etape procesu rozhovorov o štatúte, takúto prax treba vylúčiť," dodalo ministerstvo.
Moskva v BR OSN hrozila, že bude vetovať návrh rezolúcie, ktorý podľa nej otvára cestu k nezávislosti odštiepeneckej juhosrbskej provincie. Rusko je proti riešeniu, ktoré nebude prijateľné pre Srbsko, Belehrad nezávislosť Kosova rozhodne odmieta.
Washington Post vo víkendovom komentári varoval pred "zlyhaním Západu" a obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z "cynického postoja," cieľom ktorého je izolovať Srbsko od EÚ a urobiť krajinu závislú na Moskve, vyvolať rozkol v EÚ, ako aj postaviť sa na vzdor USA.Podľa novín nastávajúcich štyroch mesiacoch bude na Spojených štátoch, aby Putinovi zabránili vraziť klin do 27-člennej EÚ, ktorá musí prekonať pochybnosti asi pol tucta krajín, ak by sa ukázalo, že jediným východiskom zo zamotanej situácie bude uznanie jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova.
Minulosť a budúcnosť
Kosovo oficiálne zostáva súčasťou Srbska, od júna 1999, keď nálety NATO ukončili konflikt medzi UCK a jednotkami Belehradu, je však pod správou OSN. V provincii naďalej panuje veľké napätie medzi etnickými Albáncami a Srbmi.
Bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari, ktorý 13 mesiacov sprostredkoval bezvýsledné rozhovory medzi Belehradom a Prištinou, začiatkom apríla BR OSN navrhol, aby Kosovu udelila nezávislosť, spočiatku pod medzinárodným dozorom a so širokými právami pre srbskú menšinu. Jeho plán podporujú USA a EÚ.
Západní diplomati a predstavitelia kosovskej administratívy OSN vyjadrili obavy, že ďalšie odklady riešenia štatútu môžu v provincii vyvolať nové násilnosti, keďže albánska väčšina nezávislosť žiada čoraz netrpezlivejšie. Predstavitelia na prevažne srbskom severe Kosova zase pohrozili odtrhnutím v prípade, že provincii povolia oddelenie od Srbska.
