Jeden z najslávnejších režisérov XX. storočia, trojnásobný laureát Oscara, švédsky filmár Ingmar Bergman zomrel dnes doma, na malom ostrove Farö ležiacom v Baltickom mori, vo veku 89 rokov. V Štokholme o tom informovala agentúra TT s odvolaním sa na umelcovu dcéru Evu. Potomok luteránskeho pastora, ktorý sa narodil 14. júla 1918 v Uppsale, mal za sebou v čase začiatkov nedokončeného štúdia dejín literatúry prísnu religióznu výchovu. Priťahovali ho rôzne umelecké smery. Ovplyvnila ho tvorba Augusta Strindberga. Za svoje vzory považoval režisérov Mauritza Stillera a Victora Sjoströma z éry nemého filmu. Začínal v divadle, ako filmový režisér debutoval snímkou Kris (Kríza) v roku 1945. Od konca 40. rokov nakrúcal už výlučne autorské filmy, ku ktorým pripravoval i scenáre.
Bergmanove práce charakterizuje mytológia, hľadanie zmyslu života, boha, ale predovšetkým drobná psychologická kresba charakterov jednotlivých postáv. K ich mimoriadnosti, ktorú ocenili tak filmoví kritici, ako aj publikum nemalou mierou prispela práca kameramana, ktorým bol vo väčšine prípadov vlani zosnulý Bergmanov "dvorný" spolupracovník Sven Nykvist, ale aj nekonvenčný strih.
Persona - úryvok z Bergmanovho filmu
Vďaka účinkovaniu v režisérových filmoch sa hviezdami medzinárodného rangu stal celý rad švédskych hercov, napríklad Ingrid Thulinová, Bibi Anderssonová, Harriet Anderssonová, Eva Dahlbecková, Max von Sydow, Erland Josephson, ale aj Liv Ullmannová z Nórska.
I. Bergman nebol však len úspešným filmovým režisérom. V rokoch 1963-1966 stál na čele Kráľovského dramatického divadla Dramaten v Štokholme, pričom bol aj v medzinárodnom rozsahu vyhľadávaným divadelným tvorcom. Na konte mal viac ako 120 inscenácií v rôznych krajinách.
Jeho meno je však predsa len spájané hlavne s realizáciou neobyčajne silných a umelecky hodnotných filmových projektov.
Bergmanove filmy ako Večer kaukliarov, Leto s Monikou, Úsmevy letnej noci, Siedma pečať, Lesné jahody, Prameň panny, Mlčanie, Persona, Hodina vlkov, Hanba, ale aj Šepoty a výkriky, Scény zo života manželského, Tvárou v tvár, Jesenná sonáta, či Fanny a Alexander patria do Zlatého fondu svetovej kinematografie.
Svetoznámi režiséri súčasnosti, ako napríklad Woody Allen a Lars von Trier radia Ingmara Bergmana medzi svoje vzory. Za inšpiráciu pre vlastnú tvorbu označili jeho diela aj už skôr zosnulí velikáni filmu Robert Altman a Andrej Tarkovskij.
Laureát Zlatej palmy z MFF v Cannes 1997, kde mu toto ocenenie udelili ako najlepšiemu režisérovi všetkých čias, dostal od druhej polovice 50. rokov XX. storočia celý rad prestížnych ocenení. Získal Zlatého medveďa na Berlinale 1958, Pamätnú cenu Irvinga G. Thalberga pri udeľovaní Oscarov 1971 za dlhoročné konzekventné úsilie o vysokú umeleckú kvalitu, Zlatého leva na MFF v Benátkach 1983 za celoživotné dielo, Európsku filmovú cenu Felixa 1988 za celoživotné dielo, ale aj prestížnu nemeckú cenu Bambi 1977 a ocenenie Praemium Imperiale Japonskej umeleckej asociácie v roku 1991.
Cenu Americkej filmovej akadémie Oscara za najlepší neanglicky nakrútený film roka získal Ingmar Bergman celkove tri razy, a to za snímky Prameň panny (1961), Ako v zrkadle (1962), Fanny a Alexander (1984). Ďalších osem nominácií na toto ocenenie si vyslúžil v piatich prípadoch v kategórii najlepší scenár a v troch v kategórii najlepšia réžia.
Ingmar Bergman bol päťkrát ženatý a mal celkove deväť detí.
Jeho dcéra Anna a syn Mats sú hercami, dcéra Eva a syn Daniel režisérmi, kým nemanželská dcéra Linn Ullmanová, ktorá sa narodila z jeho vzťahu s herečkou Liv Ullmanovou, je spisovateľkou.
Termín pohrebu slávneho režiséra nie je známy, posledná rozlúčka sa však uskutoční v úzkom kruhu pozostalých a blízkych umelcových priateľov.
